Zvyčajné výdavky sú postrachom až pre 4 z 5 slovenských domácností

Medzi ne patria nákupy, ktoré domácnosť bežne uskutočňuje. Ide teda o spotrebné výdavky, ktoré ľudia považujú za štandardné a sú nimi napríklad nákupy potravín, nápojov či oblečenia. Vo svojej najnovšej analýze to uviedli analytici Poštovej banky (PB).

Najvyšší podiel domácností, ktoré majú ťažkosti s platením bežných výdavkov, je v Košickom kraji, kde ich je až 87 %. "To nie je veľmi prekvapivé, nakoľko práve východoslovenský región stále trápi vysoká miera nezamestnanosti a bez práce je tam každý šiesty ekonomicky aktívny obyvateľ. To sa zákonite premieta aj do finančnej situácie tamojších domácností," uviedla analytička banky Dana Vrabcová. Najmenší podiel domácností, ktoré majú ťažkosti s platením bežných výdavkov, je v Bratislavskom kraji. "Aj v hlavnom meste a okolí však takéto problémy priznáva až 7 z 10 domácností," doplnila analytička.

Ako ďalej vyplýva z analýzy Poštovej banky, zvyčajné výdavky sú postrachom najmä pre neúplné rodiny s deťmi. Ťažkosti s platením účtov má až takmer 9 z 10 domácností, v ktorých žije len jeden rodič aspoň s jedným dieťaťom. Podobne sú na tom ale aj domácnosti dôchodcov, nakoľko v tejto skupine priznáva problémy až 8 z 10 dvojčlenných domácností, v ktorých žije aspoň jeden dôchodca. "Ešte horšie by zrejme z tohto pohľadu vyšli domácnosti, v ktorých žije dôchodca sám. Aj v tomto prípade totiž platí, že vo dvojici sa to ťahá lepšie," konštatovala Vrabcová.

Vyše pätinu spotrebných výdavkov slovenských rodín pritom tvoria náklady na bývanie, vodu, elektrinu či plyn. "Tieto účty spôsobujú vrásky na čele mnohým občanom. Ťažkosti s platením celkových nákladov na bývanie tak má až 93 % domácností," dodala Vrabcová s tým, že najviac takýchto rodín, a to až 95,4 %, je v Nitrianskom kraji a najmenej, no stále až takmer 91 %, ich je v Trenčianskom a Bratislavskom kraji.

Napriek tomu, že väčšina slovenských domácností žije od výplaty k výplate, zdá sa, že Slováci sa obracajú, ako môžu, a aj z mála sa im podarí aspoň čo-to ušetriť. Dokazuje to aj medziročne vyšší stav vkladov obyvateľstva v bankovom sektore SR. "Snaha sporiť a vytvárať si aspoň určitú finančnú rezervu je dlhodobý proces, ktorý ale prináša ovocie. Za predpokladu, že si občan každý mesiac odloží 10 % zo svojho príjmu, tak rezervu vo výške troch mesačných príjmov, čo je odporúčané minimum, dokáže našetriť v horizonte dva a pol roka," vyčíslila Vrabcová.