Zvolenský: Ján Pavol II. je jedinečným príkladom úcty k človeku

„To bolo viditeľné cez celý jeho pontifikát. Bolo to viditeľné vo všetkých štádiách jeho života, osobitným spôsobom aj k človeku trpiacemu, chorému,“ povedal bratislavský arcibiskup v rozhovore pre agentúru SITA. Podľa neho Ján Pavol II. bol príkladom aj v tom, ako prežíval svoju slabosť a svoje choroby, aj svoje zomieranie. „Je jedinečným príkladom úcty k trpiacemu človeku. Je jedinečným príkladom úcty k človeku ako k Božiemu stvoreniu, ako k tomu, ktorého jestvovanie je dané Božím rozhodnutím,“ zdôraznil Zvolenský.

Ján Pavol II. bol podľa predsedu KBS fascinujúci pri stretnutiach s ľuďmi. “Ľudia, ktorí ho stretli, zažili z jeho strany veľkú vnímavosť a pozornosť napriek tomu, že stretal veľký počet ľudí. Mal hlbokú ľudskosť a veľkú ľudskú vnímavosť na blízkosť iného človeka,“ povedal. Z jeho spôsobov vyžarovali úcta a láska. „Bol obdivuhodný vo svojej snahe hovoriť o Bohu osobne na celom svete. Je známy mnohými apoštolskými cestami, navštívil veľký počet krajín. Chcel byť osobne prítomný všade, aby mohol stretnúť ľudí, zúčastniť sa na bohoslužbách, chcel osobne vydať svedectvo, hovoriť o Bohu pred ľuďmi,“ konštatoval Zvolenský.

Svätorečenie znamená podľa arcibiskupa zo strany cirkvi vyzdvihnutie života určitého človeka, ktorý môže byť osobitným príkladom pre ostatných. „Ide o človeka, ktorý už skončil život tu na Zemi. Sme presvedčení vo viere, že tento človek je u Boha, v Božej blízkosti. V Božej blízosti je veľmi veľa ľudí, ktorí skončili pozemský život, ale niektorí z týchto ľudí môžu byť osobitným spôsobom pre nás príkladom, pre náš pozemský život. Preto cirkev pristupuje k tzv. blahorečeniu alebo svätorečeniu týchto ľudí, aby mohli byť osobitným príkladom pre ostatných,“ vysvetlil Zvolenský s tým, že ich život, keď žili, bol správny a dobrý vo veľmi vysokej miere, teda môže byť povzbudivý pre mnohých.

Karol Józef Wojtyla, od svojho zvolenia za pápeža v októbri 1978 známy ako Ján Pavol II., sa narodil 18. mája 1920 v poľskej obci Wadovice asi 50 km od Krakova. V roku 1942 pocítil povolanie ku kňazstvu a začal navštevovať kurzy v tajnom seminári v Krakove. Za kňaza ho vysvätili 1. novembra 1946. Pápež Pius XII. ho 4. júla 1958 vymenoval za pomocného biskupa do Krakova a titulárneho biskupa v Ombi. Biskupskú konsekráciu prijal 28. septembra 1958. Pápež Pavol VI. ho 13. januára 1964 menoval za krakovského arcibiskupa a 25. júna 1967 ho prijal do zboru kardinálov. Kardináli ho zvolili za pápeža 16. októbra 1978. Prijal meno Ján Pavol II a 22. októbra bol slávnostne inaugurovaný ako 263. nástupca svätého apoštola Petra. Jeho pontifikát bol jedným z najdlhších v histórii - trval takmer 27 rokov. Pápežský úrad vykonával s neúnavným misijným duchom, absolvoval 104 pastoračných návštev mimo Talianska a ďalších 146 v Taliansku. Na Slovensko prišiel trikrát (v roku 1990, 1995 a 2003). Pre lásku k mladým začal tradíciu Svetových dní mládeže. Počas svojho pontifikátu ich absolvoval 19. Jeho starostlivosť o rodiny sa mimoriadnym spôsobom prejavila na Svetových stretnutiach rodín, ktoré začal v roku 1994. Ján Pavol II. úspešne pokročil v dialógu so Židmi a so zástupcami iných náboženstiev, s ktorými sa viackrát stretol na modlitbových stretnutiach za mier. Ján Pavol II. vyhlásil 1 338 nových blahoslavených a svätorečil 482 ľudí. Medzi najdôležitejšie dokumenty, ktoré vydal, patrí 14 encyklík, 15 apoštolských exhortácií, 11 apoštolských konštitúcií a 45 apoštolských listov. Ján Pavol II. zomrel 2. apríla 2005. Od toho večera až do pohrebu, ktorý sa uskutočnil 8. apríla, prišli sa s ním rozlúčiť do Ríma viac ako tri milióny pútnikov. Pápež Ján Pavol II. vyhlásil za blahoslaveného 1. mája 2011 pápež Benedikt XVI.