Zvolením Dubčeka na čelo komunistickej strany sa pred 50 rokmi začala Pražská jar

Svojím reformným úsilím, známym ako Pražská jar, sa stal nielen najobľúbenejším politikom v Československej socialistickej republike (ČSSR), ale aj svetovo známou osobnosťou. Jeho reformné úsilie, nazývané tiež ako socializmus s ľudskou tvárou, ukončila v roku 1968 augustová invázia vojsk vtedajšej Varšavskej zmluvy do ČSSR.

Alexander Dubček sa narodil 27. novembra 1921 v Uhrovci. Zhodou okolností v tom istom dome, kde sa narodil Ľudovít Štúr. Veľa nechýbalo a narodil by sa v Spojených štátoch amerických (USA). Jeho otec Štefan Dubček totiž v roku 1912 odišiel pracovať do amerického Chicaga ako tesár. Na Uhrovec mal Dubček iba nejasné spomienky.

Ako trojročný sa spolu s rodičmi ocitol na družstve Interhelpo v dnešnom Biškeku v Kirgizsku, ktoré bolo súčasťou vtedajšieho Zväzu sovietskych socialistických republík (ZSSR). Z dôvodu ťažkých klimatických podmienok členovia družstva postupne Kirgizsko opúšťali. Dubčekovci sa na určitý čas usadili v meste Gorkij (dnes Nižnij Novgorod, Rusko).

V čase, keď začínala písať svoje krátke dejiny vojnová Slovenská republika (1939-1945), sa v roku 1939 rodina vrátila na Slovensko. Svoj nesúhlas s politikou štátu vyjadril mladý Dubček nielen vstupom do vtedy ilegálnej Komunistickej strany Slovenska (KSS), ale aj účasťou v Slovenskom národnom povstaní (SNP). V SNP bojoval aj so svojím bratom a bol dvakrát zranený. Jeho brat v povstaní zahynul.

Po druhej svetovej vojne sa oženil a usadil v Trenčíne. Tam po roku 1948 dostal ponuku pracovať v politických štruktúrach KSS. V roku 1953 sa stal vedúcim tajomníkom krajského výboru Komunistickej strany Slovenska (KSS) v Banskej Bystrici a neskôr v Bratislave. Začiatkom 60. rokov 20. storočia už zastával funkciu tajomníka Ústredného výboru (ÚV) KSS. V roku 1963 sa stal prvým tajomníkom ÚV KSS.

Osudovým rokom Alexandra Dubčeka bol rok 1968. Bol zvolený za prvého tajomníka Ústredného výboru Komunistickej strany Československa (ÚV KSČ). Jeho reformné úsilie, nazývané tiež ako socializmus s ľudskou tvárou, ukončila augustová (1968) invázia vojsk vtedajšej Varšavskej zmluvy do ČSSR.

V apríli 1969 Dubčeka na poste prvého tajomníka ÚV KSČ nahradil Gustáv Husák. Od apríla do októbra 1969 bol Dubček predsedom vtedajšieho Federálneho zhromaždenia (FZ) ČSSR. Pod Husákovým nátlakom podpísal zákon, ktorý neskôr legalizoval policajné zásahy proti demonštrantom pri prvom výročí okupácie Československa vojskami Varšavskej zmluvy. Od decembra 1969 do júna 1970 bol Alexander Dubček veľvyslancom ČSSR v Turecku. Napokon ho v júni 1970 z KSČ definitívne vylúčili a označili za predstaviteľa pravicovo oportunistických síl.

Od roku 1970 až do Nežnej revolúcie (1989) žil s rodinou v Bratislave pod dozorom komunistickej Štátnej bezpečnosti (ŠtB) a pracoval v Západoslovenských štátnych lesoch. Napriek potláčaniu jeho odkazu sa Dubček stal nielen pre občanov vtedajšej ČSSR, ale aj pre celý svet symbolom fenoménu Pražskej jari.

V roku 1988, pri príležitosti 900. výročia svojho založenia, sa najstaršia univerzita v Európe - v talianskej Bologni rozhodla udeliť A. Dubčekovi čestný doktorát v odbore politických vied. Dubček si ho osobne prevzal 13. novembra 1988 a predniesol pri tejto príležitosti prejav, v ktorom odmietol okupáciu Československa vojskami Varšavskej zmluvy. Obhajoval právo občanov na reformu spoločnosti a vyzdvihol pozitíva demokracie a dodržiavania ľudských práv.

Sacharovovou cenou za slobodu myslenia ocenil Dubčekovo reformné úsilie aj Európsky parlament (EP), ktorý mu túto cenu udelil v decembri 1989.

Počas Nežnej revolúcie sa zapojil do procesu politických zmien. V decembri 1989 sa stal predsedom Federálneho zhromaždenia (FZ) ČSSR a neskôr aj FZ Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR). V roku 1992 bol zvolený za predsedu Sociálno-demokratickej strany Slovenska (SDSS).

Alexander Dubček zomrel na následky autonehody 7. novembra 1992 v nemocnici v Prahe niekoľko dní pred 71. narodeninami. Tragická nehoda sa odohrala na diaľnici Praha-Bratislava neďaleko Humpolca 1. septembra 1992. Pohreb mal 14. novembra 1992 v Bratislave. Posledným miestom jeho odpočinku je bratislavský cintorín v Slávičom údolí.

V bratislavskom Horskom parku na budove Horárne mu 6. novembra 2003 odhalili pamätnú tabuľu pri príležitosti 15. výročia udelenia čestného doktorátu univerzitou v talianskej Bologni. Zákon o mimoriadnej zásluhe Alexandra Dubčeka o demokraciu, slobodu slovenského národa a ľudské práva je účinný od 1. januára 2009. V januári 2011 mu odhalili bustu v talianskej metropole Rím.

Režisér Laco Halama nakrúca filmový portrét politika a štátnika Alexandra Dubčeka podľa literárnej predlohy Ľuboša Juríka a scenára Viliama Klimáčka v produkcii RTVS a spoločnosti Filmpark production. V dobovom filme, dokumentárnej dráme Krátka jar, dlhá zima bude rozprávačom samotný Alexander Dubček, ktorý bude predstavovať fiktívnu líniu subjektívneho spomínania na udalosti z roku 1968. Alexandra Dubčeka vo filme stvárňuje herec Adrian Jastraban.

Nový zákon 24. októbra 2017 zriadil štátne ceny Jozefa Miloslava Hurbana a Alexandra Dubčeka , a to bez podpisu prezidenta SR Andreja Kisku. Činy a aktivity jednotlivcov alebo kolektívov, ktoré boli mimoriadne prínosné pre rozvoj jednotlivých sfér spoločenského, kultúrneho a ekonomického života na Slovensku, budú oceňované Štátnou cenou Alexandra Dubčeka, ktorú bude udeľovať premiér.