Zrak mu vrátila slina

Aj Ježiš, hoci bol jediným synom Boha, ktorý navyše najlepšie poznal vôňu neba a priniesol ju na zem, čelil kritike pre jeho postoj k tradícii. Vtedajšia spoločnosť sa domnievala, že nemá v úcte obyčaje a je príliš rebelsky naladený. V skutočnosti však jeho pozemský príbeh prináša dôkaz, že ak niečo prebieha inak, nemusí to byť nič zlé. Naopak, niekedy je to dokonca lepšie a nezabudnuteľné.

Slepý muž
Ježiš kadesi prechádzal a všimol si istého slepého muža. Koniec koncov stávalo sa to často, všade sa nachádzal ktosi chorý či inú pomoc potrebujúci jedinec.

Slepý muž bol žobrák, tak ho poznalo aj okolie a nikto, dokonca ani on sám neočakával, že by do jeho života vtrhla akákoľvek zmena.

O Ježišovi sa verejne hovorilo ako o tom, koho prítomnosť stačí na uzdravenie, preto po ňom často ktosi vykrikoval alebo sa ho snažil dotknúť. Onen muž však nič neprejavil, nijako na seba neupútaval pozornosť. Ježiš sa pri ňom pozastavil bez toho, aby ho o to ktokoľvek žiadal a jeho nasledovateľom bolo úplne zrejmé, čo sa bude diať. Áno, ďalší zázrak!

Slina
Pri iných príležitostiach, keď Ježiš daroval zdravie, robil to buď slovom, dotykom alebo iným spôsobom, ktorý sa ľahko zapamätal. Teraz sa však sklonil k zemi a napľul na ňu. A ako keby už to nebolo dosť zvláštne, zo sliny vytvoril blato a potrel ním mužove oči. 

Napokon mu prikázal, aby išiel a umyl sa v rybníku Siloe. Muž bez nadbytočných otázok skutočne vstal a vydal sa splniť pokyny. Umyl sa, a akonáhle sa to stalo, zrak sa mu prečistil a on videl. Slepotou trpel od narodenia, a aj preto sa náhle prezretie roznieslo v rečiach široko-ďaleko. Ľudia sa čudovali, nechcelo sa im veriť, že chýr je pravdivý.

Spôsob vykonania zázraku bol síce nevídaný, avšak na jeho konci na tom nezáležalo. Bolo to nepravdepodobné a vzbudzujúce úsmev? Možno, ale to ešte neznamená, že sa tomu dá pripísať čosi zlé. Keď sa niečo nedeje podľa plánu, netreba sa báť. Ak čakať, tak potom dobro. Ak veriť, tak potom v nádeji. Ak dôverovať, tak potom Bohu.