Zomrela významná slovenská herečka Zdena Gruberová

Slovenské národné divadlo (SND) prijalo s veľkým zármutkom správu o úmrtí jednej z významných slovenských herečiek, dlhoročnej členky Činohry SND Zdeny Gruberovej. Jej priatelia, kolegovia i verejnosť sa s dlhoročnou členkou Činohry SND budú môcť posledný raz rozlúčiť v utorok 24. januára o 10:00 v historickej budove Slovenského národného divadla (SND) na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave. „Stretnutie s touto krehkou noblesnou dámou, tragédkou, ktorá mala zmysel pre komediálne herectvo, umelkyňou s ušľachtilým srdcom, bolo vždy udalosťou - v divadle, na filmovom plátne, televíznej obrazovke, či pri počúvaní rozhlasu,“ pripomenula Pažítková v nekrológu zverejnenom na webstránke SND.

Zdena Gruberová sa narodila 24. novembra 1933 v Šenkviciach (okres Pezinok) a zomrela 18. januára 2017 v Bratislave. „V mladosti netušila, že si ju získa Tália, rozhodla sa študovať na obchodnej akadémii. So školou však boli na Hamletovi a Jozef Budský v hlavnej úlohe vyžaroval energiu, ktorej neodolala. Vtedy si ani nepomyslela, že by raz na javisku SND mohla v Hamletovi hrať Oféliu. Stalo sa tak v roku 1964 a po jej boku bol Karol Machata, azda jej najčastejší javiskový partner v budúcnosti. V tom istom roku stvárnila aj Maggie v Millerovej hre Po páde a Stellu v hre Tennessee Williamsa Električka zvaná túžba,“ uviedla v nekrológu o Gruberovej tlačová tajomníčka SND.

Pažítková pripomenula, že na začiatku divadelnej cesty Zdeny Gruberovej bola poézia. Július Pántik a František Dibarbora jej odporúčali, aby sa prihlásila na bratislavské Konzervatórium. Ako 21-ročná prešla v roku 1954 z martinského divadla do SND a keď mala dvadsaťdva, stvárnila Júliu – azda jej najobľúbenejšiu postavu.

„Z mladistvých prefíkaných šibaliek s príznačným osobným šarmom, sa pomerne rýchlo prepracovala až k Shakespearovi, k postavám, ktoré sú snom každej mladej herečky,“ uviedla v tom čase o Gruberovej jedna z divadelných kritík. Na javisku Činohry SND, ktorej bola členkou od septembra 1954 do konca roka 1998, stvárnila deväť desiatok postáv - tragické, dramatické, aj komické.

„V Shakespearovi hrala Júliu, Oféliu, Hermiu, Regan, aj jednu z Veselých panien z Windsoru, vytvorila psychologickú štúdiu Maggie v Millerovej hre Po páde, zažiarila ako Linda v jeho hre Smrť obchodného cestujúceho, bola skvelou Evou v Madachovej Tragédii človeka, Anti v Karvašovej hre Antigona a tí druhí, Princeznou Eboli v Schillerovom Donovi Carlosovi aj Stellou v dráme Električka zvaná túžba T. Williamsa. Všetko sú to náročné dramatické úlohy,“ pripomenula herecké majstrovstvo Gruberovej Izabela Pažítková.

„Ako herečka som považovala za veľkú česť hrať v SND s vynikajúcimi partnermi. S obecenstvom som si vždy rozumela a dúfam, že ani režisérov som nesklamala. Zahrala som si naozaj množstvo krásnych postáv,“ povedala sa Gruberová pri príležitosti svojho 80. jubilea. „Je to fantastický pocit stáť na javisku, hrať dobrú rolu v dobrej inscenácii. Vtedy nemyslíte na to, či máte peniaze, starosti... Možno sa to nedá celkom prirovnať k pocitu lekára, ktorý práve niekomu zachránil život, ale možno ja niekomu na tom javisku zasa vrátim dôveru v niečo, čomu už neverí. Je to prekrásne povolanie,“ cituje ďalej nekrológ herečku.

Bývalá členka Činohry Slovenského národného divadla (SND) v Bratislave nebola len herečka dramatického diapazónu. Nebola jej cudzia žiadna herecká poloha ani režijná poetika. Počas svojej bohatej kariéry na javisku SND vytvorila vyše 80 ženských charakterov od naiviek cez rozporuplné ženské stvorenia až po obyčajné ženy slovenskej dediny. Jej herecké umenie divákom pripomínajú aj filmy Kapitán Dabač (1959), Balada o siedmych obesených (1968) Smrť prichádza v daždi (1965) či Červené víno (1976), ďalej televízne inscenácie a rozhlasové rozprávky. Ak by niekto chcel spočítať všetky postavy, ktoré vytvorila v divadle, pred kamerou či mikrofónom, objavilo by sa úctyhodné trojciferné číslo.

Zdena Gruberová sa narodila 24. novembra 1933 v Šenkviciach. Jej otec hral v tamojšom ľudovom divadle a často ju brával na divadelné predstavenia. Ako mladá chodievala recitovať a neraz vyhrala prvé miesto. Na jedných recitačných pretekoch ju odchytil herec Július Pántik a povedal, že je jej povinnosťou stať sa herečkou. V rokoch 1951-1953 študovala na odbornom divadelnom kurze pri štátnom Konzervatóriu v Bratislave. Krátko hrala v Armádnom divadle (dnes Slovenské komorné divadlo) v Martine a v roku 1954 sa stala členkou SND v Bratislave, kde pôsobila do roku 1998. Hosťovala aj na Novej scéne v Bratislave.

Do Činohry SND nastúpila, keď mala dvadsaťjeden rokov, a teda už ako veľmi mladá mala možnosť stvárniť všetky veľké, slávne divadelné postavy. Obsadzovali ju do dievčenských úloh, neskôr vytvárala vážne i komické charaktery meštiačok, kmotier a výrazné dedinské ženy v slovenskej a českej klasike. Za najobľúbenejšiu úlohu považovala vraj rolu Júlie v slávnej hre Williama Shakespeara Rómeo a Júlia, kde si zahrala po boku herca Karola Machatu, ktorý bol jej najčastejším javiskovým partnerom.

Svoje charakterové herectvo preniesla aj do televíznych inscenácií. Zahrala si aj niekoľko zaujímavých postáv vo filmoch Drevená dedina (1954), Kapitán Dabač (1959), Smrť prichádza v daždi (1965) alebo Červené víno (1976). Zaujala aj v televíznych filmoch Buky podpolianske (1978), Letiace tiene (1988), Najdúch (1992), Dvadsaťštyri hodín zo života istej ženy (1994). Bohatý hlasový register jej v rozhlase pomáhal stvárňovať vnútorne zložité postavy v súčasnom i klasickom repertoári, ako aj v rozprávkach pre deti.

Za umeleckú tvorbu získala Zdena Gruberová okrem iných ocenenie Zlatý krokodíl (1982). Za celoživotné dielo v oblasti činohry jej v roku 1999 udelili Výročnú cenu Literárneho fondu v oblasti divadelnej tvorby. Na Festivale rozhlasových rozprávok Zázračný oriešok v Piešťanoch v roku 2002 ju porota odmenila Cenou mesta Piešťany za najlepší ženský výkon v kategórii klasická rozprávka. V apríli 2008 sa Zdena Gruberová stala v poradí siedmou herečkou, ktorá získala prestížne ocenenie Kvet Tálie.