Reinhard Bonnke sa narodil vo vojnou zmietanom období, v roku 1940. Jeho rodina žila v Kaliningrade, pretože ju tam doviedla práca. Otec slúžil ako letničný pastor, avšak vtedajšia situácia nebola veľmi priaznivá a rodina trpela chudobou. Možno aj to je jeden z dôvodov, prečo Bonnkeho už od útleho detstva sprevádzal pocit spolupatričnosti a prečo ho súcit s trpiacimi biedou neopustil až do posledného výdychu.
Na jeho príbehu je, okrem iného, zaujímavé, že s Bohom nadviazal vzťah ako deväťročný chlapec. K uvedomeniu si svojej hriešnosti ho priviedla drobná krádež. Matke bez jej vedomia vzal peniaze, aby si potom mohol kúpiť obľúbené sladkosti. Keď sa to matka napokon dozvedela, prehovorila k nemu a poučila ho, že kradnúť, hoci by z ľudského hľadiska odcudzil iba maličkosť, je hriech. Presmerovala jeho pozornosť na čin Ježiša, ktorý zostúpil z neba, stal sa človekom a to všetko preto, aby očistil akýkoľvek zlý skutok a každému, kto prejaví záujem, ponúkol možnosť stráviť večnosť s Bohom. Na Bonnkeho to zapôsobilo tak hlboko, že odovzdal srdce Kristovi a neskôr od neho prijal aj povolanie do služby misionára.
Vždy chcel kázať
Ako kazateľ sa prejavoval vo veku tínedžera, ale v tamojšej cirkvi mu nebolo umožnené vystúpiť verejne. Avšak Bonnke nezúfal, a rečnícky zápal si teda skúšal v lese, kde rozprával stromom.
Prvá naozajstná misia
Pozvanie dostal od organizácie, ktorá sa angažovala pri pomoci utečencom, aby ich prechod z komunizmu do slobodného západného Nemecka prebehol čo najpokojnejšie.
Spočiatku kázal štyrikrát denne na uliciach, ale keď nevidel ovocie, sebakriticky si priznal, že by sa mal venovať štúdiu. Jeho prihláška na biblickú školu bola síce odmietnutá pre nedostatočnú znalosť angličtiny, ale niekoľkomesačná tvrdá práca mu otvorila dvere natoľko, že mohol po anglicky aj kázať.
Povolaný do Afriky
Boh mal s Bonnkem výnimočný zámer, povolal ho hovoriť a aktívne žiť princíp kresťana do Afriky. To, čo sa mu podarilo dosiahnuť, sa nedá nazvať inak, ako zázrak. Boží zázrak.
Videli v ňom Ježiša Bonnke raz vstúpil do jedného obchodu s hudobninami. Nikoho tam nepoznal a ani personálu nebol známy on. Napriek tomu sa udialo niečo mimoriadne.
Predávajúci sa odrazu rozvzlykal a hodil sa na kolená. „Ja vo vás vidím Ježiša. Keď sa na vás pozriem, vo vašich očiach je viditeľný Boh," vysvetlil predávajúci svoj náhly plač.
Podobné situácie stretávali Bonnkeho pomerne často, čo len dokresľuje, aký intenzívny a intímny vzťah mal s Bohom. Kázal od mladosti, avšak i v starobe ho stále dojímala hĺbka lásky, ktorú Boh prechováva k človeku.
Zanechal tu po sebe nielen manželku, tri deti a osem vnúčat, ale bez preháňania sa dá tvrdiť, že aj milióny zmenených životov. Veď len v roku 2000 ho na kresťanskej akcii v Nigérii počulo hovoriť o Bohu 1,6 miliónov zhromaždených. Počas jeho pôsobenia to vonkoncom nebolo prekvapujúce, Bonnke zapĺňal štadióny, ale aj diery v ľudských srdciach, ktoré hladovali po pravde. A hoci zármutok nad jeho odchodom zo zeme je veľký, nikto nepochybuje o tom, že sa nachádza v nebi a za ruku ho drží ten, pre ktorého neúnavne pracoval.
