Zomrel bývalý kubánsky vodca Fidel Castro (†90): V krajine vládol takmer polstoročie!

"Túto smutnú správu priniesol prezident Raúl Castro prostredníctvom vystúpenia v štátnej televízii," napísala Prensa Latina.

 

Prezident ďalej uviedol, že telo bývalého revolučného vodcu podľa jeho želania spopolnia. Podrobnosti o pohrebe má vláda oznámiť v najbližších hodinách.

 

Fidel Castro vládol na Kube 47 rokov.

 

Profil Fidela Castra

 

Fidel Castro Ruz sa narodil 13. augusta 1926 v kubánskom mestečku Birán v rodine plantážnika pochádzajúcej zo španielskej Galície. Už v detstve sa vyznačoval mimoriadnou vnímavosťou, pevnou vôľou a veľkou ctižiadostivosťou. V roku 1950 absolvoval právnickú fakultu v Havane a už počas školy sa výrazne angažoval v študentskom hnutí.

 

Organizoval protivládne demonštrácie, bojoval dokonca v Kolumbii na barikádach a niekoľko dní si odsedel aj vo väzení, keď ho obvinili, že počas demonštrácie zastrelil policajta. Neskôr chcel získať miesto v kubánskom parlamente.

 

V marci 1952 prišiel však prevrat, po ktorom sa k moci dostal generál Fulgencio Batista. V Castrovi sa prebudil revolucionár. Jeho prvý pokus o puč sa odohral v lete 1953, keď asi so stovkou povstalcov zaútočil na kasárne Moncada, kde chceli získať zbrane a rozpútať celonárodné povstanie.

 

Vládne jednotky ich útok odrazili a vzbúrencov pozabíjali alebo zatkli a postavili pred súd. Ocitli sa pred ním aj bratia Fidel a Raúl Castrovci, ktorí sa napokon po pol druha roku za mrežami vďaka amnestii opäť ocitli na slobode.

 

Fidel Castro emigroval do USA, kde začal pripravovať inváziu na Kubu. Ostatných emigrantov však pre svoje plány nezískal, a tak odišiel do Mexika. Tam stretol revolucionárov, naklonil ich svojim myšlienkam a prisahali si vernosť. Bol medzi nimi aj argentínsky lekár Ernesto Che Guevara. Ich zámerom bolo zvrhnúť Batistu a nastoliť demokratickú vládu. Diktátor Fulgencio Batista utiekol v januári 1959 z Kuby a povstalci pod vedením Fidela Castra sa po dvojročnom boji ujali moci.

 

Predsedom revolučnej vlády na Kube sa stal 16. februára 1959. V novom vodcovi videli Kubánci národného hrdinu. Fidel Castro im sľúbil znárodnenie, koniec vykorisťovania americkými firmami.

 

Kubu za socialistický štát Castro vyhlásil 16. apríla 1961. Po americkom bojkote sa začal orientovať na Moskvu. USA, pre ktoré bol najväčšou hrozbou, sa Castra pokúsili zvrhnúť. Invázia exilových Kubáncov, ktorí sa s podporou CIA vylodili 17. apríla 1961 na Playa Girón (Zátoka svíň), sa však po dvoch dňoch skončila fiaskom. Po tom, ako sovietske vedenie v roku 1962 zriadilo na ostrove raketovú základňu, sa svet dokonca ocitol na pokraji jadrovej vojny.

 

Kuba prijala vo februári 1976 novú ústavu, v ktorej bola zakotvená vedúca úloha komunistickej strany. Popri funkcii predsedu vlády a prvého tajomníka Komunistickej strany Kuby získal Fidel Castro aj úrad hlavy štátu. V decembri 1976 sa stal predsedom Štátnej rady a vlády.

 

Rozpad ZSSR v decembri 1991 ukončil rozsiahlu pomoc Kube a obchod s touto karibskou krajinou, ktorej hospodárstvo začalo upadať.

 

Na piatom zjazde Komunistickej strany Kuby v októbri 1997 potvrdil Castro svojho mladšieho brata Raúla Castra ako svojho nástupcu.

 

Počas prejavu 23. júna 2001 pod páliacim slnkom nakrátko stratil Castro vedomie. Kubánsky parlament zvolil v marci 2003 Castra za predsedu Štátnej rady na šieste päťročné funkčné obdobie. Po prejave 20. októbra 2004 opäť Castro zakopol a spadol, utrpel pomliaždeninu kolena a zlomeninu ruky.

 

Po operácii v dôsledku vnútorného krvácania, ktoré pripísal prepracovanosti a vyčerpaniu, dočasne odovzdal 1. augusta 2006 funkcie bratovi Raúlovi. Takéto rozhodnutie urobil po prvý raz počas svojej vlády. Národu vtedy v liste oznámil, že trpel gastrointestinálnym krvácaním, ktoré pravdepodobne zapríčinil stres spôsobený jeho častejšími verejnými vystúpeniami v Argentíne a na Kube.

 

Február 2008 bol pre Fidela Castra prelomový. Politik sa 19. februára 2008 vzdal úradu predsedu Rady štátu a hlavného veliteľa ozbrojených síl. Vzdal sa aj kandidatúry na funkciu kubánskeho prezidenta. Kubánsky parlament 24. februára 2008 zvolil jeho brata Raúla Castra za nového predsedu Rady štátu.

 

Oficiálne bol Fidel Castro ženatý iba raz - s Mirtou Díazovou-Balartovou, s ktorou mal syna Fidelita.

 

Bývalý najvyšší štátny predstaviteľ Kuby Fidel Alejandro Castro Ruz patril medzi najdlhšie pôsobiace hlavy štátu na svete a aj po odchode z funkcie bol považovaný za najvplyvnejšieho muža svojej krajiny.

 

Chronológia hlavných udalostí v histórii Kuby za vlády Fidela Castra

 

- 13. augusta 1926 - Fidel Castro Ruz sa narodil v mestečku Birán v provincii Holguín, v rodine plantážnika pochádzajúcej zo španielskej Galície. Už v detstve sa vyznačoval mimoriadnou vnímavosťou, pevnou vôľou a veľkou ctižiadostivosťou.

 

- 1. januára 1959 - Diktátor Fulgencio Batista utiekol z Kuby a povstalci pod vedením Fidela Castra sa po dvojročnom boji ujali moci v krajine.

 

- 16. februára 1959 - F. Castro sa stal predsedom revolučnej vlády.

 

- 4.-13. februára 1960 - Kubu navštívil podpredseda sovietskej vlády Anastas Mikojan, podpísal prvé z mnohých obchodných dohôd na najbližších 30 rokov.

 

- jún 1960 - Kuba znárodnila USA vlastnené rafinérie, keď odmietli spracovávať sovietsku ropu. Do októbra 1960 vyvlastnila takmer všetky zvyšné americké firmy na ostrove. USA zakázali vývoz tovaru na Kubu s výnimkou potravín a liekov.

 

- 16. apríla 1961 - F. Castro vyhlásil Kubu za socialistický štát.

 

- 17. apríla 1961 - Takmer 1300 kubánskych exulantov podporovaných americkou CIA sa vylodilo v Zátoke svíň. Vpád, ktorý mal viesť k zosadeniu F. Castra, po dvoch dňoch stroskotal.

 

- 7. februára 1962 - USA zakázali akýkoľvek dovoz z Kuby.

 

- 22. októbra 1962 - Americký prezident John F. Kennedy oznámil, že na Kube sa nachádzajú jadrové strely ZSSR. Po americkej blokáde Kuby a týždni napätej diplomacie sovietsky líder Nikita S. Chruščov súhlasil s ich odstránením a Kennedy prisľúbil, že USA nepodniknú inváziu na Kubu.

 

- marec 1968 - Vláda Fidela Castra prevzala kontrolu nad takmer všetkými súkromnými firmami okrem malých fariem.

- júl 1972 - Kuba vstúpila do Rady vzájomnej hospodárskej pomoci (RVHP).

 

- február 1976 – Kuba prijala novú ústavu, v ktorej bola zakotvená vedúca úloha komunistickej strany. Popri funkcii predsedu vlády a prvého tajomníka Komunistickej strany Kuby získal F. Castro aj úrad prezidenta.

 

- december 1976 – F. Castro sa stal predsedom Štátnej rady a vlády.

 

- apríl 1980 - V prístave Mariel vypukla utečenecká kríza po oznámení Kuby, že umožní komukoľvek odísť z krajiny. Do konca septembra opustilo ostrov asi 125.000 ľudí.

 

- december 1991 - Pád Sovietskeho zväzu ukončil rozsiahlu pomoc Kube a obchod s touto krajinou, ktorej hospodárstvo začalo upadať.

 

- august 1994 - Fidel Castro oznámil, že nebude Kubáncom brániť v odchode z ostrova, z ktorého sa po tomto vyhlásení do USA po mori vydalo približne 40.000.

 

- október 1997 - Na piatom zjazde Komunistickej strany Kuby potvrdil Castro mladšieho brata Raúla Castra ako svojho nástupcu.

 

- 21.-25. januára 1998 - Kubu navštívil pápež Ján Pavol II.

 

- 23. júna 2001 - F. Castro počas prejavu pod páliacim slnkom nakrátko odpadol.

 

- 16. decembra 2001 - Do kubánskej Havany dorazila prvá priama potravinová pomoc USA za ostatných takmer 40 rokov.

 

- 6. marca 2003 - Kubánsky parlament zvolil F. Castra za predsedu Štátnej rady na šieste päťročné funkčné obdobie.

 

- 18. marca 2003 - Kubánska vláda avizovala zákrok proti disidentom obviňovaným zo spolupráce s USA na ukončení socializmu na ostrove. Na tri až 28 rokov väzenia odsúdili 75 otvorených kritikov Fidela Castra.

 

- 20. októbra 2004 - F. Castro po prejave zakopol a spadol, utrpel pomliaždeninu kolena a zlomeninu ruky.

 

- 1. augusta 2006 - F. Castro po operácii v dôsledku vnútorného krvácania, ktoré pripísal prepracovanosti a vyčerpaniu, dočasne odovzdal funkcie bratovi Raúlovi Castrovi. Takého rozhodnutie urobil po prvý raz počas svojej vlády. Národu vtedy v liste oznámil, že trpel gastrointestinálnym krvácaním, ktoré pravdepodobne zapríčinil stres spôsobený jeho častejšími verejnými vystúpeniami v Argentíne a na Kube.

 

- 19. februára 2008 - Fidel Castro sa vzdal úradu kubánskeho prezidenta.

 

- 24. februára 2008 - Kubánsky parlament zvolil jeho brata Raúla Castra za nového predsedu Rady štátu. Bol jediným nominantom na funkciu prezidenta.

 

- 19. apríla 2011 - Kubánska vládnuca komunistická strana zvolila prezidenta Raúla Castra za svojho prvého tajomníka a prvého viceprezidenta Josého Machada Venturu za jeho zástupcu vo funkcii druhého tajomníka. Najvyšší politický orgán strany tak pri prechode karibskej krajiny na nový ekonomický model povedú stranícki veteráni.

 

Vymenovanie Raúla Castra do funkcie prvého tajomníka ústredného výboru strany, na post, v ktorej vystriedal svojho staršieho brata Fidela Castra, sa očakávalo. Avšak vymenovanie straníckeho veterána Machada Venturu za jeho zástupcu zrejme sklame mnohých Kubáncov, ktorí dúfali, že sa do čela strany dostane nová krv.

 

Zjazd strany v hlavnom meste Havane neočakávane navštívil Fidel Castro. Účastníci ho privítali búrlivým potleskom. Mnohí z delegátov plakali, keď mu mladý pomocník pomáhal na jeho miesto. Vodca kubánskej revolúcie stál očividne neisto a opieral sa o ruku svojho asistenta.

 

Na vlastnú žiadosť nedostal Fidel Castro prvýkrát od založenia Komunistickej strany Kuby pred vyše 40 rokmi v jej vedení žiadnu funkciu.

 

Výberová chronológia dôležitých medzníkov vo vývoji Castrovho zdravotného stavu

 

- 1985 - Castro sa zo zdravotných dôvodov vzdal fajčenia cigár.

 

- 20. apríla 1994 - Havana dementovala správy zahraničných médií, podľa ktorých Castro utrpel závažnú zdravotnú príhodu podobnú srdcovému infarktu či krvácaniu do mozgu.

 

- 1. septembra 1997 - Castro sa objavil na verejnosti a rozptýlil fámy o tom, že utrpel miernu mŕtvicu.

 

- júl 1998 - Kubánka Elizabeth Trujillová, ktorá sa vydávala za Castrovu lekárku, na Kostarike uviedla, že kubánsky líder trpí smrteľnou mozgovou poruchou, hypertenzívnou encefalopatiou. Rozhnevaný Castro tvrdenia poprel. Neskôr sa ukázalo, že si ich Trujillová vymyslela.

 

- 23. júna 2001 - Počas dvojhodinového prejavu Castro na pár sekúnd omdlel a klesol na rečnícky pult. Prebral sa v sanitke a o sedem minút sa vrátil, aby vyhlásil: "Cítim sa výborne." Svoju náhlu slabosť pripísal horúčave a vyčerpanosti.

 

- 29. júna 2001 - Castro objavil na čele 40.000 protiamerických demonštrantov a označil svoj zdravotný stav za "lepší, ako kedykoľvek predtým".

 

- 14. mája 2004 - Na čele pochodu proti americkému prezidentovi Georgeovi W. Bushovi sa Castro opieral o jedného z pochodujúcich a zdalo sa, že chodí len s ťažkosťami.

 

- 20. októbra 2004 - Castro sa po prejave na schodoch pred mauzóleom legendárneho revolucionára Che Guevaru v meste Santa Clara potkol a zlomil si ľavú nohu v kolene a pravú ruku. Niektoré detaily boli zverejnené: utrpel fraktúru jabĺčka v ľavom kolene na osem častí a ľahšiu zlomeninu pravého ramena. Počas trojhodinovej operácie, keď mu koleno spevnili pomocou titánových vlákien, odmietol celkovú anestéziu. Kubáncom odkázal, že správu krajiny má plne pod kontrolou.

 

- 26. júla 2006 - Kubánskeho vodcu hospitalizovali s vnútorným krvácaním do tráviaceho traktu.

 

- 31. júla 2006 - Castro dočasne poveril vedením krajiny svojho brata a dezignovaného nástupcu Raúla po tom, ako sa podrobil vážnemu operačnému zákroku.

 

- 2. decembra 2006 - Castro sa nezúčastnil na odložených štátnych oslavách svojich 80. narodením, čo vyvolalo špekulácie o tom, že zomiera. Americká tajná služba CIA uviedla, že kubánsky líder trpí smrteľnou rakovinou.

 

- 26. decembra 2006 - Španielsky lekár Jose Luís García Sabrido po prehliadke Castra uviedol, že pacient netrpí rakovinou a zotavuje sa z črevného ochorenia.

 

- 15. januára 2007 - Podľa španielskych novín El País Castro trpel tzv. divertikulitídou, čiže zápalom vydutín v oblasti hrubého čreva.

 

- 30. januára 2007 - Castro sa objavil na šesťminútovom videozázname. Stále pôsobil krehko, avšak očividne pribral na váhe.

 

- 17. decembra 2007 - Kubánsky líder naznačil možnosť svojho odchodu z politiky keď uviedol, že sa nechce za každú cenu držať pri moci, ani prekážať v ceste mladším lídrom.

 

- 24. januára 2008 - "Keď som v noci z 26. na 27. júla 2006 vážne ochorel, myslel som si, že prišiel môj koniec," napísal Castro.

 

- 19. februára 2008 - Castro poďakoval spoluobčanom za zvolenie do parlamentu a oznámil, že nebude ašpirovať na kľúčový post predsedu Štátnej rady a vrchného veliteľa ozbrojených síl. Zdôraznil, že tieto funkcie už v žiadnom prípade neprijme.

 

Text oznámenia kubánskeho vodcu Fidela Castra, že sa vzdáva moci

 

Február 2008 bol pre Fidela Castra prelomový. Politik sa 19. februára 2008 vzdal úradu predsedu Rady štátu a hlavného veliteľa ozbrojených síl. Vzdal sa aj kandidatúry na funkciu kubánskeho prezidenta. Kubánsky parlament 24. februára 2008 zvolil jeho brata Raúla Castra za nového predsedu Rady štátu.

 

Text oznámenia kubánskeho vodcu Fidela Castra občanom, v ktorom 19. februára 2008 píše, že sa nevráti do čela krajiny ako prezident a odstupuje aj z postu vrchného veliteľa ozbrojených síl. Posolstvo zverejnil v španielčine a angličtine komunistický denník Granma na svojej internetovej stránke.

 

"Drahí krajania,

minulý týždeň v piatok 15. februára som vám sľúbil, že vo svojej nasledujúcej úvahe sa budem zaoberať otázkou, ktorá zaujíma mnohých krajanov. Toto je skôr posolstvo.

 

Prišla chvíľa nominovať a zvoliť Radu štátu (najvyšší vládny orgán), jej predsedu (a zároveň prezidenta krajiny), podpredsedu a tajomníka.

 

Mnoho rokov som zastával vážený post predsedu Štátnej rady (prezidenta krajiny). 15. februára 1976 bola schválená Socialistická ústava v slobodných, priamych a tajných voľbách, na ktorých sa zúčastnilo 95 percent oprávnených voličov.

 

V ten istý rok 2. decembra vzniklo prvé Národné zhromaždenie: zvolilo Štátnu radu a jej predsedníctvo. Predtým som bol takmer 18 rokov premiérom. Vždy som mal prepotrebné výsady pokračovať v revolučnej práci za podpory prevažnej väčšiny ľudu.

 

V zahraničí boli takí ľudia, ktorí privítali môj kritický zdravotný stav a mysleli si, že moje dočasné odstúpenie 31. júla 2006 z funkcie predsedu Štátnej rady, ktorú som odovzdal jej prvému podpredsedovi Raúlovi Castrovi, je konečné.

 

Lenže Raúl, ktorý je takisto ministrom ozbrojených síl, vzhľadom na jeho osobné danosti, a ďalší súdruhovia z vedenia strany aj štátu, neboli ochotní uvažovať nad mojím odchodom z verejného života do ústrania, napriek môjmu podlomenému zdraviu.

 

Pre mňa bolo nepríjemné čeliť nepriateľom, ktorí robili všetko možné, len aby sa ma zbavili, a nechcel som im vyhovieť.

 

Neskôr počas môjho núteného ústrania som sa dokázal zotaviť tak, že som úplne ovládol svoje myslenie a mohol oveľa viac čítať a meditovať. Mal som dostatok fyzických síl na niekoľkohodinové písanie. Tento čas som trávil aj rehabilitáciou a liečebnými programami.

 

... Na druhej strane, pokiaľ ide o moje zdravie, bol som mimoriadne opatrný, aby som nevzbudil očakávania, lebo som cítil, že neodvratný koniec uprostred zápasu prinesie traumatizujúce správy nášmu ľudu.

 

Mojou prvoradou úlohou bolo preto politicky aj psychologicky pripraviť náš ľud na moju neprítomnosť po toľkých rokoch zápasu. Neustále som tvrdil, že moje zotavovanie nie je 'bez rizík'.

 

Mojou túžbou vždy bolo vykonávať si povinnosti až do posledného dychu. To je všetko, čo môžem ponúknuť.

Mojim najdrahším krajanom, ktorí ma nedávno poctili zvolením za člena parlamentu, oznamujem, že sa nebudem uchádzať a ani neprijmem - opakujem, nebudem sa uchádzať a ani neprijmem - funkcie predsedu Štátnej rady a vrchného veliteľa ozbrojených síl."

 

Niektoré z pamätných výrokov Fidela Castra

 

"Odsúďte ma. To vôbec nie je dôležité. Dejiny ma zbavia viny." - Castro v roku 1953, keď sa ako mladý právnik obhajoval v súdnom procese, týkajúcom sa neúspešného útoku na kasárne Moncada v meste Santiago de Cuba.

"Revolúciu som začal robiť s 82 mužmi. Keby som ju mal urobiť znova, idem do toho s desiatimi alebo 15 mužmi a s absolútnou vierou. Nezáleží na tom, akí ste malí, ak máte vieru a plán akcie." - Castro v roku 1959.

 

"Nerozmýšľam nad tým, že si oholím bradu, lebo som na ňu zvyknutý a moja brada symbolizuje pre moju krajinu veľa vecí. Keď splníme náš sľub dobrej vlády, bradu si oholím." - Castro v roku 1959 v rozhovore pre televíziu CBS, 30 dní po revolúcii.

 

"Revolúcia nie je záhon ruží. Revolúcia je boj budúcnosti a minulosti." - Castro v roku 1959.

"Nikdy som nevidel rozpor medzi myšlienkami, ktoré ma posilňujú, a myšlienkami o tom symbole, tej výnimočnej postave (Ježišovi Kristovi)." - Castro v roku 1985.

 

"Jednou z najväčších výhod revolúcie je, že dokonca aj prostitútky môžu vyštudovať univerzitu." - Castrove slová americkému režisérovi Oliverovi Stonovi v dokumentárnom filme Comandante z roku 2003.

 

"Uvedomil som si, že mojím skutočným osudom bude vojna, ktorú budem viesť so Spojenými štátmi." - Castrov úvodný citát v druhom dokumentárnom filme režiséra Olivera Stona Looking for Fidel z roku 2004, ktorý sa zaoberá kubánskym vodcom.