Zmeny vo vysielaní pracovníkov slovenskí europoslanci chvália aj kritizujú

Poslanec EP Eduard Kukan (nezávislý), ktorý novelu smernice o vyslaných pracovníkoch pripomienkoval ako člen výboru EP pre zamestnanosť a sociálne veci (EMPL), upozornil, že hoci sa téma týka len 0,7 % pracujúcej sily v EÚ, je veľmi "politicky nabitá", keď pre západoeurópske krajiny ide o otázku boja proti sociálnemu dumpingu a pre východnú Európu o schopnosť konkurovať na jednotnom trhu aj prostredníctvom nižších platov. Podľa jeho názoru je potreba hľadať strednú cestu medzi voľným pohybom služieb a dostatočným priestorom pre postupnú hospodársku konvergenciu, vrátane zbližovania platov.

Poslanec Miroslav Mikolášik (KDH) s odkazom na rokovania ministrov práce EÚ v Luxemburgu uviedol, že europarlament nebude túto kompromisnú dohodu "torpédovať". Ministri sa dohodli na predĺžení lehoty vyslania o ďalších šesť mesiacov a počas tohto obdobia budú mať vysielaní pracovníci taký istý minimálny plat ako západní zamestnanci. Mikolášik upozornil, že po niekoľkohodinových debatách ministrov musel každý ustúpiť a ustúpiť musel aj francúzsky prezident Emmanuel Macron, ktorý trval na 12-mesačnej lehote pre vyslanie zamestnancov a chcel presadiť aj 13. plat a sociálne dávky na úrovni Francúzska a iných západných krajín.

"Poľsko a Slovensko chceli rozumnejší a realistickejší prístup. My nemôžeme dať tie výhody napríklad v oblasti pracovných dávok, práceneschopnosti a iných sociálnych opatrení ako dáva Nemecko, Švédsko či Francúzsko. A preto je dobre, že sa dohodlo, že tieto budú platiť podľa národných legislatív," uviedol Mikolášik. Podľa jeho slov poslanci EP musia celú záležitosť vnímať komplexne, teda že nejde len o niektoré nevýhody pre zamestnávateľov (aj tých zo Slovenska), ale že ide o výhody pre zamestnancov. "Musíme stáť na strane ľudí," spresnil. A dodal, že kompromis medzi členskými krajinami je priechodný po finančnej aj po politickej stránke.

Ivan Štefanec (KDH) pripomenul, že táto téma tak trochu rozdeľuje západ a východ EÚ a za snahami o revíziu smernice vidí najmä snahu Západu ochrániť svoj trh práce. Čo podľa jeho slov sa celkom nedá pri spoločnom trhu a voľnom pohybe osôb, tovarov, služieb a kapitálu. Štefanec priznal, že je prekvapený, že sa Slovensko, ktoré patrilo do skupiny 11 krajín so "žltou kartou" pre zmeny tejto smernice, odklonilo od svojej pôvodnej bojkotovacej pozície a vláda dokonca konala proti rozhodnutiu Národnej rady SR.

"To, o čom sa málo hovorí je, že táto smernica postihne najmä malých podnikateľov, ktorí budú zaťažení väčšou administratívou a budú mať obmedzené pôsobenie na spoločnom európskom trhu," povedal poslanec. Upozornil, že pri tejto smernici ide predovšetkým o ochranu západoeurópskych trhov, o to, aby jednotlivé západné krajiny si lepšie ochránili svoj trh práce, "aby menej ľudí z východu chodilo na západ EÚ".

"Je to choré a škodlivé pre celý vývoj EÚ. Lebo Únia profituje z toho, že je zdravá konkurencia a že ľudia majú chuť robiť a cestovať - to je hybná sila rozvoja," zdôraznil. A dodal, že každé ochranárske opatrenie sa obráti proti krajine, ktorá ho zavedie. Podľa jeho slov sa krajiny strednej a východnej Európy musia sústrediť viac na to, čo robiť, aby ich občanom rástli mzdy a nie na to, že sa jednotlivé členské krajiny budú brániť proti druhým.