PEKING - Čínska vláda chce do roku 2020 vytvoriť základy pre obrovskú databázu, v ktorej sa úrady o Číňanoch dozvedia prakticky úplne všetko. Informoval český web idnes.cz.
Ich život potom počítače premenia na jediné číslo – tzv. sociálny kredit, ktorý sa bude rásť alebo klesať podľa stanovených kritérií.
Bodovací systém bude hodnotiť politické zmýšľanie, finančnú disciplínu alebo starostlivosť o rodičov.
Systému sa nemožno vyhnúť, bude doň zaradený každý z 1,3 miliardy občanov. Za dobrý (vysoký) kredit budú udeľované odmeny napríklad vo forme zliav v internetových obchodoch či dobrého umiestnenia v zoznamke. Za nízky kredit budú zase hroziť tvrdé sankcie, človek môže prísť o prácu, nepustia ho do luxusnej reštaurácie, dostane zákaz cestovať a jeho dieťa sa nedostane na kvalitnú školu.
„Nedôveryhodní“ ľudia prídu o možnosť žiadať o sociálne dávky alebo oprenájom štátnych pozemkov.
„Všetci sa musíme zamerať na vytvorenie systému kontroly nad kreditmi, na varovania a tresty. Ak dôjde k porušeniu dôvery na jednom mieste, sankcie budú uvalené všade,“ píše sa v koncepcii ústredného výboru čínskych komunistov, ktorú v septembri zverejnil Rogier Creemers z Oxfordskej univerzity.
Bodovací systém má byť realitou o tri roky, no skúšajú ho už teraz
TheWashington Post informoval, že obyvatelia okresu Suej-ning v provincii Tiang-su už body zbierali, pričom ich mohli dosiahnuť tisíc.
Za drobné dopravné priestupky im strhli o 20 bodov, za jazdu pod vplyvom alkoholu alebo na červenú 50 bodov. Toľko isto bodov „stála“ aj ponuka úplatku alebo nedostatočná starostlivosť o starých rodičov.
Obzvlášť prísne sa bolo ohováranie na internete, za ktoré úrady strhli až 100 bodov.
Stav kreditného občana tu donedávna delil ľudí na štyri vrstvy. Premianti v skupine A mali prednosť pri nábore do armády a zvláštny prístup aj pri prijímaní do komunistickej strany. Taktiež mohli dostať príspevok na začatie podnikania. Skupina D naopak prišla o štátnu podporu.
Suej-ningské úrady nakoniec od kastovania ustúpili. Ľudia sa sťažovali, že systém pripomína „karty dobrého občana“, ktoré Číňanom v 30.-tych rokoch prideľovala japonská okupačná správa.
Na sociálnych sieťach sa strhla búrlivá kritika, že známkovať úradníkov by mali občania a nie naopak.