Žitňanská verí, že ÚS SR rozhodne o vzdelanostnom cenze ešte v septembri

Ak by ÚS SR nerozhodol o vzdelanostnom cenze do volieb, ale až po nich, výsledky by to podľa ústavného právnika Petra Kresáka nemalo ohroziť. Ani v prípade, že by napokon Ústavný súd SR povedal, že vzdelanostný cenzus je protiústavný a bolo by jasné, že bolo obmedzené právo kandidovať ľuďom s nižším ako stredoškolským vzdelaním.
      

"Pokiaľ Ústavný súd nerozhodne o protiústavnosti, je zákon platný. Ak by ÚS bol nečinný do volieb, výsledok sa nedá spochybniť, ak by po voľbách povedal, že je to protiústavné. Lebo voľby prešli podľa platného zákona," vysvetlil Kresák, ktorý považuje vzdelanostný cenzus za protiústavný. Kandidáti na starostov musia po novom predkladať k svojej kandidatúre aj doklad o dosiahnutom vzdelaní. O post starostu sa môžu uchádzať len ak majú minimálne strednú školu. Vzdelanostný cenzus, ktorý obmedzuje pasívne volebné právo (právo byť volený, pozn. TASR), je podľa opozície protiústavný. Preto ho napadla na Ústavnom súde. Okrem posúdenia súladu s ústavou žiada, aby sa vzdelanostná podmienka nedotkla komunálnych volieb, kým nebude jasné stanovisko ÚS.
      

Podmienku stredoškolského vzdelania pre starostov zaviedol zákon o podmienkach výkonu volebného práva z dielne ministra vnútra Roberta Kaliňáka (Smer-SD). Vzdelanostný cenzus presadili poslanci Smeru-SD napriek tomu, že ich minister Kaliňák to považuje za protiústavné. Zavedenie cenzu podpísal ešte Ivan Gašparovič pár dní pred odchodom z prezidentského úradu.