BRATISLAVA - Poslanci Európskeho parlamentu dnes schválili správu, vďaka ktorej by v najbližšom období program Erasmus+ mal prejsť zmenami. Možnosť vzdelávať sa, absolvovať odbornú prípravu či zúčastniť sa na dobrovoľníckych projektoch by mali mať možnosť lepšie využívať aj študenti so zdravotným postihnutím či zo sociálne znevýhodneného prostredia. Taktiež v správe poslanci vyzvali Komisiu, aby sa znížila administratívna záťaž ako pre inštitúcie a hostiteľské spoločnosti zapojené do projektov Erasmus+, tak aj pre samotných účastníkov.
Erasmus+, kľúčový program Únie zahrňujúci vzdelávanie, odbornú prípravu a mobilitu, predstavuje zavŕšenie niekoľkoročného úsilia v týchto oblastiach. Pre jeho pozitívne výsledky a stále vyšší záujem bolo jeho financovanie pre zostávajúce obdobie navýšené až o 40%. Podľa europoslankyne Jany Žitňanskej (NOVA, EKR), ktorá sa vo výbore pre zamestnanosť a sociálne veci intenzívne venuje nezamestnanosti mladých, je vyšší rozpočet rozumný a opodstatnený. „Absolvovanie štúdia alebo praxe v zahraničí až dvojnásobne zvyšuje šancu zamestnať sa až 64% zamestnávateľov považuje túto medzinárodnú skúsenosť pri pohovoroch za veľmi dôležitú,“ vysvetľuje europoslankyňa.
Poslanci očakávajú, že finančná podpora prinesie viac úspešných projektov a spokojných žiadateľov. Jana Žitňanská hovorí, že Komisia a členské štáty musia popracovať aj na zviditeľnení projektu. „Vzdelanie a učňovská prax by mala byť prístupná všetkým uchádzačom bez rozdielu. Je absurdné, že aj v 21. storočí sa osoby so zdravotným postihnutím nemôžu na pobyte v zahraničí zúčastniť, lebo im nie ja zaručená bezbariérovosť. V správe taktiež vyzývame Komisiu, aby pravidelne prehodnocovala výšku finančnej podpory, napríklad jednorazových náhrad cestovného a diét, s cieľom zabezpečiť, aby odrážali reálne životné náklady a aby sa predchádzalo zadlženosti zapríčinenej obdobím stáže. Aby sa teda de facto zabránilo tomu, že v dôsledku pobytu v zahraničí zadlžia respektíve tieto stáže zostanú nedostupné pre študentov zo sociálne znevýhodneného prostredia.“ Poslanci taktiež apelujú na Komisiu, aby zjednodušila potup podávania žiadostí. Komplikovanosť formulárov, či dlhé platobné lehoty znevýhodňujú menšie organizácie.
Autor správy, o ktorej poslanci hlasovali Milan Zver (Slovinsko, EPP) uznáva, že obdobie prvého dva a pol roka po spustení programu Erasmus+ bolo náročné, no napriek tomu tento program hodnotí vysoko pozitívne. „Nie je to odliv mozgov, ale obeh mozgov“, a preto by sa podľa neho mal v budúcnosti objem finančných prostriedkov do programu zvyšovať. Ako uvádza, úroveň spokojnosti je naprieč sektormi odlišná a ich využitie má tiež veľké rozdiely. Podľa prieskumov napríklad mobilitu v praktickej odbornej príprave využíva len 1% mladých ľudí, vrátane učňov, čo je podľa poslankyne Jany Žitňanskej žalostne málo.
Podľa nej je nevyhnutné poskytnúť mladým učňom viac informácii o ich možnostiach sa vzdelávať, pomoc s ubytovaním a dopravou, ale následne aj vylepšiť formálne uznávanie ich učňovskej prípravy. „Ak chceme skutočne bojovať s nezamestnanosťou mladých, musíme dať učňom rovnaké možnosti ako vysokoškolákom“, hovorí europoslankyňa Jana Žitňanská. Viac podpory si podľa poslancov zaslúži aj dobrovoľníctvo.
Ako Jana Žitňanská dodáva, program Erasmus+ by mal stelesňovať ideu celoživotného vzdelávania a to nielen na papieri, ale aj v praxi. Podľa europoslankyne má neformálne vzdelávanie a dobrovoľnícke aktivity stále pevnejšie miesto aj počas pohovorov do zamestnania. „Komunikačné schopnosti, tímová práca, riešenie problémov a konfliktov ale aj množstvo ďalších zručností sa málokedy naučíme v laviciach školy. Aj preto je potrebné, aby aj ony našli v certifikovanej podobe svoje miesto v životopisoch a zamestnávatelia ich brali do úvahy.“
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies