BRATISLAVA - Hlavným cieľom uznesenia o posunkových jazykoch a ich profesionálnych tlmočníkoch, o ktorom budú poslanci Európskeho parlamentu rokovať v utorok, je dosiahnuť uznanie národných a regionálnych posunkových jazykov za oficiálne jazyky členských štátov a európskych inštitúcií.
Jednou zo spolupredkladateliek tohto uznesenia je aj slovenská europoslankyňa Jana Žitňanská (NOVA). Ako agentúru SITA informovala sama Žitňanská, tlmočenie do posunkových jazykov sa musí stať samozrejmosťou. V uznesení jeho predkladatelia zdôrazňujú, že posunkový jazyk je iba jednou z možných foriem komunikácie. Navyše posunková reč a jej znaky, ktoré nahrádzajú hovorené slovo, sú v každej krajine iné, dokonca aj v rámci rôznych regiónov jednej krajiny. Europoslanci chcú preto docieliť, aby nepočujúci, nedoslýchaví, ohluchnutí ako aj hluchoslepí mali plnohodnotný prístup ku komunikácii ako aj k titulkovaniu, prepisu hovorenej reči a iným formám komunikácie. Na zabezpečenie týchto služieb vyzývajú europoslanci aj všetky európske inštitúcie.
Na Slovensku je zákon o posunkovej reči nepočujúcich osôb v platnosti od roku 1995. Žitňanská však upozorňuje, že tento zákon nezabezpečuje posunkovému jazyku plnohodnotné postavenie a nepočujúci preto v praxi narážajú na množstvo problémov. "Profesionálnych tlmočníkov posunkového jazyka je priam chronický nedostatok. Je to spôsobené tým, že na Slovensku nie je možné posunkový jazyk, na rozdiel od ostatných jazykov, riadne študovať," uviedla Žitňanská. Dodala, že tlmočníci sú odkázaní iba na absolvovanie kurzov, ktoré v súčasnosti nikto pre tlmočníkov nerealizuje. Problém predstavuje podľa nej aj nedostatočné financovanie tlmočníckych služieb. To, že tlmočníci do posunkového jazyka chýbajú na slovenských školách a tiež na veľkom množstve verejných úradov, Slovensku nedávno vytkol aj Výbor OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím. "Ratifikáciou Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím v roku 2010 sme sa však k tomu, že týchto profesionálov zabezpečíme, zaviazali," vysvetlila Žitňanská.
Ani Európsky parlament však ešte stále nie je pre nepočujúcich a iných ľudí so sluchovými problémami úplne pripravený. Ako príklad uviedla svojich nepočujúcich kolegov - belgickú poslankyňu Helgu Stevens a maďarského poslanca Adama Kósu, ktorým sa stáva, že prídu na rokovanie, kde tlmočenie do posunkového jazyka zabezpečené nie je. "Treba si uvedomiť, že tu nejde o žiadnu kompenzáciu, ale o prostriedok komunikácie. Mne by sa tiež nepáčilo, ak by mi parlament nezabezpečil tlmočenie do slovenčiny,“ uviedla Žitňanská. Europoslankyňa dodáva, že ak chceme, aby sa situácia zlepšila v členských štátoch, musí ísť Európsky parlament v tomto smere príkladom.
V Európskej únii žije približne milión nepočujúcich, ktorí sa dorozumievajú prostredníctvom posunkového jazyka. Ďalších 51 miliónov osôb trpí podľa Žitňanskej jednou z foriem porúch sluchu a časť z nich posunkový jazyk tiež používa. "Na Slovensku žije asi 200 000 ľudí s rôznym stupňom straty sluchu. Niektorí z nich sa so sluchovým postihnutím narodia, iní sluch strácajú postupne," uviedla Žitňanská a dodala, že ročne sa u nás narodí asi 200 detí s poruchou sluchu, až 90 až 95 percent z nich počujúcim rodičom.
“Aj keď to tak na prvý pohľad nevyzerá, posunkové jazyky sú jazyky ako každé iné. Každý členský štát má okrem hovoreného jazyka aj ekvivalent posunkového jazyka. Posunkové jazyky majú svoju gramatiku, vetnú skladbu a čo je najdôležitejšie, umožňujú dorozumievať sa miliónom ľudí v Európskej únii," uviedla na záver a dodala, že práve preto je veľmi dôležité, aby boli oficiálne uznanými jazykmi.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies