Zimkovú vzrušovalo divadlo už ako štvorročnú

„Keď som si to tak uvedomila, tak som vlastne hrala divadlo u nás v humne už keď som mala štyri. Bol to vlastne len taký druh divadla, pretože som si vymýšľala, obliekala som si handry na nejaké spodnice. Mama to nazývala, že som dzivá a šalená, ale to ona nevedela, že to je už istý druh divadla,“ povedala 63-ročná rodáčka z Okružnej v rozhovore pre agentúru SITA. „Už vtedy som mala jedného vážneho diváka - môjho dedka,“ podotkla.

Divadlo jedného herca sa postupom času stalo Zimkovej životnou filozofiou. „Každý sa mi čudoval, ako to môžem, vláčiť sa s kuframi po tých nociach a tak ďalej, že je to ťažké.. Isteže to nie je ľahké, keby som nemala rada divadlo, tak to, samozrejme, nerobím,“ zdôraznila. „Divadlo nie je nejaká zárobková činnosť. Boli dokonca chvíle, keď som musela hrať aj zadarmo a bola som rada, že ma zavolali. No na druhej strane, mala som možnosť pochodiť i krásne miesta a festivaly, kam ma v priebehu tých rokov pozvali,“ priblížila. „Divadlo je naozaj len jedno,“ poznamenala známa herečka a autorka monodrám.

Ako priznala, nejeden raz sa pri vymýšľaní textov i poriadne zapotila. „Roky som si sama vymýšľala veci a tvorila, takže tento kreatívny proces poznám veľmi dobre. Niekedy som chcela svoje výtvory úplne zahodiť, niekedy by som ich najradšej spálila.. Už som raz aj spálila nejaké rukopisy a potom som banovala, lebo som už také druhýkrát nevymyslela,“ zasmiala sa. „Takže boli také chvíle aj také, no nemôžem povedať, že banujem,“ dokončila charizmatická tmavovláska známa i z filmu Páska kone na betóne, ktorý vznikol podľa jej rovnomennej autorskej prózy.