Žijúca legenda strieborného plátna Jane Fonda dnes jubiluje, jej vek by ste neuhádli

Počas svojej dlhoročnej kariéry sa stala symbolom americkej krásy, vášnivého života, slobody a nonkonformizmu. Z doterajších siedmich nominácii na Oscara sa jej prestížnu zlatú sošku podarilo získať zatiaľ dvakrát (1972, 1979). Popri obdivuhodnej umeleckej dráhe sa Jane Fonda realizuje aj ako politická aktivistka, spisovateľka, hovorkyňa feministického hnutia a producentka.

Narodila sa 21. decembra 1937 v americkom New Yorku ako dcéra slávneho herca Henryho Fondu. Spolu s mladším bratom Petrom Fondom, ktorý sa tiež úspešne presadil na filmovom plátne, patrí do známeho hereckého rodu. Detstvo strávila na otcovej farme v Kalifornii, keď však ako 15-ročná tragicky stratila matku, vyrastala u svojej babičky v štáte Connecticut. Študovala hru na klavír na elitnej vyššej škole Vassar College v New Yorku a neskôr maliarstvo v Paríži. Aj cez počiatočný nezáujem o herectvo už ako 17-ročná účinkovala v amatérskom divadle.

Atraktívna Jane Fonda začala pracovnú kariéru ako profesionálna modelka. V roku 1958 absolvovala hereckú prípravu v známom hereckom štúdiu Actors Studio v New Yorku u Lee Strasberga. V roku 1960 debutovala na divadelnom Broadwayi v šou "Bolo to malé dievča" a zároveň sa prvý raz objavila na filmovom plátne ako hrdinka komédie Tall story.

Postavy, ktorým herečka prepožičala pred kamerou svoju tvár, boli predovšetkým rôzne typy rebelantských, energických a uvedomelých hrdiniek, s ktorými má sama predstaviteľka mnoho zhodných rysov. Medzi vtedajšie sexsymboly sa v druhej polovici 60. rokov zaradila najmä vďaka hlavnej úlohe v sci-fi filme Barbarella (1968). V roku 1970 si Jane Fonda získala uznanie vďaka prvej nominácii na Oscara za úlohu v dráme Sydneyho Pollacka They Shoot Horses, Don't They? (Kone sa tiež strieľajú, 1969), v ktorej stvárnila postavu Glorie Beattyovej, účastníčky tanečného maratónu. V roku 1972 jej už Cena Akadémie za najlepší ženský herecký výkon v hlavnej úlohe neunikla. Odniesla si ju za pôsobivé stvárnenie newyorskej prostitútky Bree Danielsovej v kriminálnej dráme Klute (1971). Druhého Oscara si prevzala v roku 1979 za výkon v romantickej vojnovej dráme Coming Home (Návrat domov, 1978).

Medzi nominovaných na Cenu Akadémie sa Jane Fonda dostala aj za svoje herecké umenie, ktoré predviedla v kritikou oceňovaných filmoch Julia (Júlia, 1977), The China Syndrome (Čínsky syndróm, 1979), On Golden Pond (Na zlatom jazere, 1981) a The Morning After (Nasledujúce ráno, 1986). V roku 1990 sa zdalo, že s kariérou herečky nadobro skončila. K filmu sa vrátila až o 15 rokov neskôr v romantickej komédii Monster-in-Law (Diabolská svokra, 2005). Jej filmografiu dopĺňajú napríklad aj úspešné snímky The Butler (Komorník, 2013), Fathers and Daughters (Otcovia a dcéry, 2015) alebo La Giovinezza (Mladosť, 2015).

Popri hereckej kariére sa Fonda zaradila medzi popredné postavy mierového hnutia. Na prelome 60. a 70. rokov minulého storočia sa aktívne angažovala v kampani proti vojne vo Vietname a verejne propagovala svoje ľavicové názory. Spolu s ďalšími hercami a spevákmi založili zájazdový súbor F.T.A, s ktorým vystupovali v okolí vojenských základní v Tokiu, Filipínach a na Havaji a šírili protivojnový program. Dokonca ju i niekoľkokrát zatkli.

Od začiatku 80. rokov 20. storočia sa venovala tiež propagácii aerobiku a cvičeniu prostredníctvom videokaziet alebo populárnych kníh. Je autorkou knižných memoárov Môj život je dávno preč (My Life So Far), ktoré vyšli v roku 2005. Pôvabná herečka je známa aj tým, že prostredníctvom rôznych kampaní odrádza kolegyne od skrášľujúcich plastických operácií.

V roku 2007 sa Jane Fonda stala držiteľkou prestížnej Zlatej palmy, ktorú jej udelili na Medzinárodnom filmovom festivale vo francúzskom Cannes za celoživotné dielo, mimoriadne herecké kvality a spoločenskú angažovanosť. V septembri tohto roku si spolu s kolegom Robertom Redfordom prevzala čestné ocenenie Zlatý lev na Medzinárodnom filmovom festivale v talianskych Benátkach. Obaja laureáti si v minulosti zahrali spoločne vo filmoch The Chase (Štvanica, 1966), Barefoot in the Park (Bosé nohy v parku, 1967) a The Electric Horseman (Elektrický jazdec, 1979).