Ženy vo vláde absentujú, najviac ich je v súdnictve

Vo väčšine zákonodarných i výkonných riadiacich orgánoch a inštitúciách nie je ani tretina žien, sú v porovnaní s mužmi v menšine. Informuje o tom správa o stave rodovej rovnosti na Slovensku za rok 2014, ktorej autorom je ministerstvo práce. Zverejnená je na portáli právnych predpisov v štádiu medzirezortného pripomienkového konania.

Podiel žien v Národnej rade SR sa po celé štvrťstoročie pohybuje medzi 12 a 20 percentami. Vlani obsadili ženy 18,7 percenta poslaneckých kresiel. Kandidátiek do parlamentu bolo 26,5 percenta. "Znamená to, že na kandidačných listinách je nielen zaradených oveľa menej žien ako mužov, ale aj ich umiestnenie je horšie," píše sa v správe. Po odchode mužov do vlády či iných exekutívnych orgánov sa podiel žien zvyšuje, ku koncu roka stúpol pre výmeny poslancov na 20 percent. Bolo to 30 poslankýň zo 150 kresiel.

Pozitívnejším príkladom participácie slovenských žien v prípade zákonodarnej moci je ich zastúpenie v Európskom parlamente (EP). Z 13 europoslancov bolo do minulého roka päť žien, no po vlaňajších eurovoľbách sa tento stav mierne zhoršil, keď Slováci do EP zvolili štyri ženy. V europarlamente dosahuje celkové zastúpenie žien 35,2 percenta. "Stále však zostáva Európsky parlament z hľadiska Slovenska voleným orgánom s najvyšším pomerným zastúpením žien. Keďže práca poslancov europarlamentu je náročná nielen z hľadiska širokého obsahového zamerania, ale aj jazykového vybavenia a časovej náročnosti, dokazuje tento príklad nespochybniteľnú vôľu a schopnosť žien podieľať sa na politickom živote spoločnosti," informuje v správe rezort práce.

Na čele samosprávneho kraja doteraz nestála žiadna žena. Ich podiel v prípade krajských poslancov je tiež nízky a narastá len veľmi pomaly. Údaje z posledných krajských volieb, ktoré boli vlani, štatistický úrad zatiaľ nezverejnil. V predchádzajúcich voľbách si ľudia za starostky či primátorky zvolili 21,2 percenta žien, no na čele krajských miest nebola ani jedna. V súčasnosti je však primátorkou Prešova žena. Vo vlaňajších prezidentských voľbách kandidovala jedna žena, jej volebný zisk bol však minimálny. Kandidátov bolo 14.

V slovenskej vláde sa pohybuje zastúpenie žien len v nízkych číslach. Do novembra 2014 bola jedinou ministerkou šéfka rezortu zdravotníctva Zuzana Zvolenská, odvtedy nie je členkou vládneho kabinetu žiadna žena. V porovnaní s krajinami Európskej únie je Slovensko v tomto prípade hlboko pod priemerom. Len sedem krajín má nižšie zastúpenie žien v parlamente, a len Slovensko spolu s Maďarskom nemá vo vláde žiadnu ženu.
Slovenské súdnictvo je však na tom oveľa lepšie, pracuje v ňom 63 percent žien zo všetkých sudcov. Vlani predstavoval podiel žien na Najvyššom súde SR (NS SR) viac ako polovicu, teda 53,6 percenta. Tretinové zastúpenie mali i na Ústavnom súde SR (ÚS SR). Na oboch súdoch je na poste predsedníčky žena, NS SR šéfuje od septembra 2014 Daniela Švecová, ÚS SR predsedá Ivetta Macejková. V minulom roku sa takisto na čelo Súdnej rady SR dostala žena. "Zastúpenie žien v justícii približne 1,7-krát prevyšuje počet mužov sudcov," informuje správa. Z celkového počtu ôsmich predsedov krajských súdov na Slovensku boli ku koncu minulého roka na tomto poste dve ženy, a to v Žiline a Prešove. V prípade okresných súdov to bolo 25 žien z 54 predsedov. Ženy však zastávajú vrcholové funkcie aj v takých významných justičných orgánoch, ako je Špecializovaný trestný súd či Centrum právnej pomoci. Žena je aj na čele nezávislého orgánu Slovenska pre ochranu základných práv a slobôd, verejnou ochrankyňou práv je Jana Dubovcová.