Zdravotnícki odborári sa pripoja k protestom proti úsporným opatreniam vlády

Navrhnutý štátny rozpočet pre zdravotníctvo na budúci rok je podľa zdravotníckych odborárov vysoko rizikový. Ako poukázal predseda Slovenského odborového zväzu zdravotníctva a sociálnych služieb Anton Szalay, najviac ohrozujúce je zníženie sadzby za poistencov štátu, pričom opatrenia, ktoré by mali takto vzniknutý výpadok zdrojov znížiť, nemajú istý výsledok a žiadny reálny základ. Obáva sa preto, že do zdravotníctva príde menej prostriedkov, než sa deklaruje, čo pocítia aj pacienti.
Ozrejmil, že v prípade, že sa obavy zdravotníkov naplnia a do sektora príde menej finančných prostriedkov, mohlo by dôjsť k predlžovaniu čakacích dôb na zákroky a operácie. Nevylučuje tiež ďalšie zadlžovanie nemocníc, čo by mohlo viesť až k ich zatváraniu. Zástupcovia lekárov aj sestier varujú tiež pred ďalším odlevom kvalifikovanej sily do zahraničia. Zároveň poukázali, že súčasný návrh rozpočtu pre zdravotníctvo nevytvára predpoklady na naplnenie programového vyhlásenia vlády napríklad v oblasti posilnenia prevencie či zrovnoprávnenia financovania nemocníc.
Szalay preto avizoval, že zdravotníci sa listom obrátia na poslancov Národnej rady SR, v ktorom ich chcú upozorniť na riziká navrhnutého rozpočtu. Plánujú sa tiež pripojiť k utorkovému (12.10.) celoslovenskému protestu odborárov proti úsporným balíčkom vlády. Nevylúčili ani ďalšie protesty či štrajkovú pohotovosť.
Zdravotnícki odborári podobne ako zástupcovia sestier či lekárov žiadajú, aby sadzba za štátnych poistencov dosiahla minimálnu päťpercentnú úroveň. Súčasný návrh hovorí o tom, že by mala byť 4,32 percenta z vymeriavacieho základu za ekonomicky neaktívnych poistencov. Preddavky na poistné platené štátom by tak v budúcom roku mali celkovo predstavovať 1,2 miliardy eur, čo bude medziročný pokles o 6,62 percenta. Tento výpadok chce kabinet vykryť najmä rozšírením základne pre výpočet odvodov na zdravotné poistenie.
Ako poukázali odborári, tým, že platba za štátnych poistencov, ako sú napríklad dôchodcovia či študenti, výrazne zaostáva za reálnymi výdavkami zdravotných poisťovní pre túto skupinu obyvateľov, štát vedome prispieva k finančným problém štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP). Tá v súčasnosti dosahuje stratu takmer 50 miliónov eur.
Zdravotníci tiež upozorňujú, že nie je stále doriešený problém preplácania tzv. nadlimitných výkonov, teda zákrokov, ktoré poisťovne uznajú, ale ich nepreplatia, lebo boli nad rámec dohodnutých objemov. Poisťovne vlani uhradili výkony v hodnote 3,23 miliardy eur, čo je o 96,8 milióna eur menej, ako uznali evidenčne. To podľa odborárov prispieva k ďalšiemu nárastu zadlženosti zdravotníckych zariadení, ako aj ich platobnej neschopnosti.
Za súčasný stav v zdravotníctve môže bývalé vedenie ministerstva a štátnej VšZP pod vedením nominantov vlády Roberta Fica, reagovala hovorkyňa rezortu zdravotníctva Katarína Zollerová. Ozrejmila, že súčasným zámerom ministerstva je zefektívnenie hospodárenia nemocníc tak, aby nevytvárali dlhy a predchádzalo sa takýmto situáciám. "Zdravotné poisťovne už avizovali, že úsporné opatrenia sa nedotknú pacientov," pripomenula.
Ministerstvo tiež nesúhlasí s tým, že by do zdravotníctva malo prísť menej peňazí. "Vyššie príjmy z odvodov za ekonomicky aktívnych občanov a zmeny v zákone o zdravotnom poistení budú kompenzovať nižšiu sadzbu za poistencov štátu, takže obavy z devastácie zdravotníctva považujeme za nepodložené," konštatovala Zollerová. Podľa návrhu štátneho rozpočtu by malo zdravotníctvo zaznamenať dvojpercentný rast zdrojov, čo predstavuje asi 85 miliónov eur.

Zdroj: TASR