ZDRAVIE Očkovanie na Slovensku kedysi a dnes. Čo sa zmenilo a na čo sme zabudli?

NETKY.SK • 15 Január 2022, 07:00 • 2 min
ZDRAVIE Očkovanie na Slovensku kedysi a dnes. Čo sa zmenilo a na čo sme zabudli?

BRATISLAVA - Názor ľudí na očkovanie nikdy nebol jednotný. Platí to aj napriek nespochybniteľným dôkazom o prínose vakcín. Povinné očkovanie nie je na Slovensku ničím novým, práve naopak. V minulosti však nepanovala taká rozsiahla diskusia a vnímali sme ho ako samozrejmú vec. Dnes sme plní pochybností. Prečo?

slovakia

left justify in out

Vakcinácia vždy vzbudzovala medzi ľuďmi obavy. Pri aktuálnej pandémii strach či nedôvera nabrali na sile a v citeľnej miere rozdeľujú spoločnosť. Keďže sa ukazuje, že koronavírus je veľmi silný protivník, štáty postupne prichádzajú s ešte ráznejším opatrením, a tým je povinné očkovanie.

 

img

 

Táto stratégia nie je ničím novým. Plošná vakcinácia obyvateľstva sa v minulosti neraz postarala o kompletné zastavenie ochorení.

 

Slováci boli prví

 

Ako pripomína epidemiologička Zuzana Krištúfková v odbornom prehľadnom článku, prvé povinné očkovanie na našom území zaviedli v roku 1876 ešte za čias Rakúsko-Uhorska a bolo namierené proti pravým kiahňam. Slovensko zaviedlo ako prvá krajina na svete povinné očkovanie proti detskej obrne. V roku 1957 začali plošne očkovať Salkovou vakcínou a do 10 dní zaočkovali všetky deti od 0 do 7 rokov. A obrnu sa podarilo poraziť.

 

img

Zuzana Krištúfková 

 

Ľudia dnes už zabudli. Matky, ktoré si dnes plánujú jedno dieťa, zabudli, že v minulosti mali matky aj desať detí a boli šťastné, keď im dve prežili. A vďaka čomu sa to zmenilo? Zabudli sme, čo je to zomierať na tetanus v kŕčoch, pod kontrolou máme besnotu, zlikvidovali sme čierne kiahne. Ľudia si myslia, že súčasná medicína má všetko pod kontrolou a stačí ísť do nemocnice. Naivne veríme, že všetko vyriešia antibiotiká,“ povedala pre Netky virologička Tatiana Betáková zo Slovenskej akadémie vied (SAV) a Prírodovedeckej fakulty UK.

 

Prečítajte si tiež: Nežiaduce účinky po očkovaní majú tisíce Slovákov. Aké najčastejšie?

 

Ďalšími príkladmi sú záškrt či osýpky. Veľmi dobrá situácia je vďaka očkovaniu aj v prípade mumpsu či rubeoly. Na Slovensku sa už po celé desaťročia povinne očkuje voči viacerým chorobám, pričom ľudia si zrejme neuvedomujú, že aj tieto vakcíny boli kedysi nové a nevedelo sa, aké môžu mať vedľajšie účinky. Veda však pokročila.

 

Povinné očkovanie na Slovensku

 

Ako pre Netky potvrdil Úrad verejného zdravotníctva SR (ÚVZ), od roku 1946 povinne očkujeme proti záškrtu a čiernemu kašľu, od roku 1959 proti tetanu, od roku 1969 proti osýpkam, mumpsu a rubeole. Od 1999 proti hemofilovým invazívnym ochoreniam a od roku 2009 proti pneumokokom. V roku 2004 zaviedli očkovanie inaktivovanou vakcínou proti detskej obrne.

 

img

 

Všetci odborníci pritom potvrdzujú, že každá vakcína so sebou nesie riziko vedľajších účinkov. Vždy je však zanedbateľné voči následkom ochorenia.

 

Vedľajšie účinky sa sledujú už počas celého trvania klinického skúšania danej vakcíny. Údaje z klinického skúšania poskytujú základné informácie o vedľajších účinkoch, predovšetkým tých, ktoré sa vyskytujú často alebo veľmi často (s frekvenciou častejšou ako 1 z 1 000). Údaje o veľmi zriedkavých vedľajších účinkoch (frekvencia menej ako 1 z 1 000) sa získavajú zo spontánneho hlásenia a z epidemiologických štúdií po uvedení vakcíny na trh“ ozrejmil pre Netky Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL).

 

K téme: Experti WHO žiadajú nové vakcíny. Tie súčasné majú jednu nevýhodu

 

Popri vedľajších účinkoch sa ľudia oveľa viac obávajú úmrtia. V prípade súčasných vakcín proti koronavírusu evidujeme na Slovensku 7 prípadov spájaných s podaním vakcíny. ÚVZ ani ŠÚKL však nevedeli uviesť, či evidujeme úmrtia spojené s inými vakcínami, ktoré sú na Slovensku povinné. Nevyjadrilo sa ani Ministerstvo zdravotníctva SR. 

 

Pravda vs. hoax

 

Ďalší fenomén, ktorý môžeme pozorovať v súvislosti s aktuálnou pandémiou, je diskusia nielen o samotnom víruse, ale najmä o vakcínach a ich bezpečnosti. S tým sme sa doteraz v takejto miere nestretli.

 

 „Ľudia boli vždy odporcovia vakcín. Nechcem propagovať nejaký režim, ale ak porovnáme komunizmus s dnešným svetom, vtedy nariadili očkovanie a podarilo sa potlačiť veľmi veľa ochorení. Za komunizmu by si ľudia neodvážili otvoriť ústa. Zaviedlo sa povinné očkovanie a nikto nemal šancu búriť sa odvolávajúc sa na svoju tzv. slobodu,“ povedala Betáková. „Starší si určite pamätajú, ako bežne stretávali ľudí s veľkými jazvami na tvári, ktoré im ostali po prekonaní pravých kiahni. A títo ľudia mali vlastne šťastie, lebo prežili,“ dodala.

 

img

Tatiana Betáková  

 

Prečo sú vakcíny proti ochoreniu COVID-19 podrobené rozsiahlej kritike a spochybňovaniu? Obrovskú úlohu hrá internet a sociálne siete, ktoré v podstate umožňujú hocikomu vyjadriť hocijaký názor. „Mnohí z tých, ktorí vymýšľajú antivakcinačné teórie, žijú ako influenceri. Hľadajú slávu a hlavne inkasujú peniaze,“ vyjadrila sa Tatiana Betáková.

 

Možno vás zaujme: Omikron má o 90 percent nižšiu úmrtnosť než delta, naznačuje výskum z USA

 

Poznamenala, že ľuďom neprekážajú antivirotiká, ktoré priamo pôsobia aj na bunkovú RNA a bunkové proteíny. Takisto sa 3 mesiace po ich užívaní neodporúča splodiť dieťa a majú aj iné vedľajšie účinky. „Nikomu neprekáža jesť niektoré upravené potraviny, jazdiť autom a celkovo znečisťovať prírodu, vzduch, vodu. Prekážajú im však vakcíny, ktoré sú bezpečné. Ich nežiaduce účinky, ktoré sú zanedbateľné, sú pre niekoho obrovský problém,“ vyhlásila.

 

Dôležité zmeny

 

Vysvetlila tiež niekoľko rozdielov v očkovaní kedysi a dnes z odborného hľadiska. Porovnala ich napríklad s chrípkovou vakcínou. Ako ozrejmila, nevýhodou väčšiny chrípkových vakcín je, že stimulujú iba B lymfocyty, teda nie T bunky. To znamená, že ochranu zabezpečujú protilátky. Vakcíny mRNA začali pôvodne robiť na chrípku. Postupne sa hľadali prístupy, aby stimulovať aj T bunky, pretože tie sú nesmierne dôležité, čo môžeme vidieť aj v súčasnosti. „Práve preto je táto vakcína mRNA geniálna, pretože stimuluje aj B aj T bunky.“

 

img

 

Upozornila, že ľudia si neuvedomujú veľa dôležitých faktov. Napríklad v minulosti očkovali do sedacieho svalu, kde je veľa nervových zakončení a často sa vyskytovali rôzne vedľajšie účinky. Preto sa prešlo na očkovanie do ruky, kde sú riziká oveľa menšie. „Niektoré nežiaduce účinky sú spájané so zlyhaním osoby, ktorá vakcínu podáva – nedostatočná sterilizácia miesta, zlé pichnutie vakcíny a podobne,“ uzavrela.

 

Viac o zdraví: ZDRAVIE Kam zmizli počas pandémie ľudia s chronickou obštrukčnou chorobou pľúc?




twiterfacebooklinkedinwhatsapp

Za Netky.sk
Lukas Dedik
Netky
LETNÉ PRÁZDNINY O
00 DNÍ 00 HODÍN 00 MINÚT 00 SEKÚND
logo
Copyright © 2023 PetsoftMedia Inc.
Všetky práva sú vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ, fotografií a video správ zo zdrojov TASR, SITA, taktiež z vlastnej autorskej tvorby, je bez predchádzajúceho písomného súhlasu porušením autorského zákona

Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies