Vírus sa do tela dostane najčastejšie prisatím infikovaného kliešťa, alebo konzumáciou nepasterizovaných infikovaných mliečnych výrobkov, najmä kozieho a ovčieho pôvodu.
Už vás dostal?
Prvé príznaky ochorenia sa objavujú približne po 7-14 dňoch od vstupu vírusu kliešťovej encefalitídy do organizmu. Typický priebeh ochorenia býva dvojfázový.
V prvej fáze sú prítomné nešpecifické chrípke podobné príznaky, ktoré trvajú pár dní. Táto fáza sa nazýva aj viremická, preto je počas nej možné zistiť vírus KE priamo v krvi. Nasleduje obdobie niekoľkých dní bez príznakov. Človek sa väčšinou dostáva k lekárovi až v druhej fáze, keď sa vírus dostane do centrálnej nervovej sústavy.
Príznaky zápalu centrálnej nervovej sústavy sú najčastejšie vysoká horúčka, intenzívna bolesť hlavy, vracanie, svetloplachosť a stuhnutie šije. Sérologické štúdie naznačujú, že dve tretiny prípadov KE prebiehajú bezpríznakovo, prípadne len s miernymi chrípke podobnými príznakmi. U 26-46 % pacientov sa pozorujú dlhodobé následky, najmä neurologického a psychického charakteru. Miera úmrtnosti u dospelých pacientov je nižšia ako 2 %.
Ako je to u detí?
Symptómy kliešťovej encefalitídy u detí bývajú nejasné a nešpecifické. Na ochorenie kliešťovou encefalitídou sa u detí preto málo myslí, hoci deti bývajú vyšetrené lekárom častejšie než dospelí väčšinou už v prvej fáze ochorenia pre teploty, únavu, spavosť, bolesti hlavy.
V druhej fáze ochorenia bývajú u 95 % detí prítomné bolesti hlavy, myalgie a únava, 75 % detí má horúčku cez 39,5 °C a 50 % detí zvracia. U takmer dvoch tretín detí pozorovali dlhodobé následky, teda 2-7 rokov po ochorení, a to ochorenia neurologického a psychického charakteru nezávisle na závažnosti priebehu ochorenia i čas na rekonvalescenciu. Najohrozenejšou skupinou pri nákaze KE sú ľudia s oslabenou imunitou, ľudia s inými pridruženými ochoreniami a osoby staršieho veku.
Prevencia je najistejšia
Nakoľko neexistuje špecifická liečba encefalitídy, je dôležité zamerať sa na prevenciu ochorenia. Pre úspešnú prevenciu je potrebná dostatočná informovanosť obyvateľstva, ktorá spočíva v tom, že ľudia sú si vedomí rizika, ktoré na nich striehne, či už ide o kliešte, alebo neprevarené mlieko domácich zvierat v zamorených oblastiach (najmä kôz).
Najúčinnejším preventívnym opatrením je očkovanie. Dokázalo to Rakúsko, kde vďaka vysokej zaočkovanosti (nad 80 %) došlo k radikálnemu poklesu počtu prípadov encefalitídy. Štúdia o účinnosti očkovania proti KE v Rakúsku v období rokov 2000 a 2006 ukázala celkovú účinnosť očkovania 99 % u pravidelne očkovaných osôb.
Slovensko patrí medzi rizikové krajiny v Európe, kde je evidovaná najnižšia zaočkovanosť proti kliešťom (do 10 %). Nakoľko väčšina územia Slovenska je pokrytá endemickými oblasťami KE, je potrebné zlepšiť povedomie a znalosť o riziku nákazy KE a zároveň o význame očkovania proti KE v slovenskej populácii.
Výskyt KE a vplyv klimatických zmien
Výskyt KE korešponduje s výskytom rezervoárových kliešťov rodu Ixodes. Ročne je celosvetovo hlásených 10 000 - 15 000 prípadov KE, pričom na Rusko pripadá takmer polovica prípadov. KE má širokú geografickú distribúciu zahŕňajúc minimálne 34 krajín v Európe a Ázii. Podľa Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC: najmenej 20 európskych krajín eviduje endemické oblasti KE.
Rakúsko, Nemecko, Česká republika a Slovinsko spolu s pobaltskými štátmi a južnými časťami Škandinávie patria k najviac rizikovým oblastiam KE v Európe. Endemické oblasti v Európe sa rozširujú vo Švajčiarsku, severovýchodnom Francúzsku a v severnom Taliansku. Nové endemické oblasti sa objavujú v Holandsku a Belgicku. V roku 2018 prvýkrát izolovali z kliešťov vírus KE v Spojenom kráľovstve, konkrétne išlo o dve oblasti južného Anglicka.
Klimatické zmeny majú nepochybne vplyv na zmeny v rozšírení kliešťov aj na Slovensku. Nakoľko kliešte nemajú v obľube sucho a vyššie teploty, zaznamenáva sa ich posun na sever krajiny a do vyššie položených oblastí. Kým v 50. až 80. rokoch bola horná hranica výskytu kliešťa obyčajného okolo 800 m.n.m., dnes ho bežne nachádzame v zmiešaných podhorských i horských lesoch do výšky 1 000 m, ojedinele na južných svahoch do 1 200 až 1 400 m.n.m.. Na Slovensku boli kliešte nájdené vo výške 1 440 m.n.m. v Nízkych Tatrách v oblasti sedla Čertovica (18). Kliešte sa na Slovensku v súčasnosti už bežne vyskytujú aj na území väčších miest, najmä v mestách v blízkosti lesov a riek. Nakoľko kliešte sú aktívne pri teplote 5° C, vplyvom globálneho otepľovania môžu byť aktívne i počas zimných mesiacov.
Na Slovensku zaznamenávame dlhodobo rastúci trend počtu prípadov ako aj alimentárnych epidémii KE. V rámci Európy Slovensko každoročne hlási najvyšší počet prípadov alimentárnych epidémií KE. Zatiaľ čo v minulosti boli najviac rizikové oblasti Považia a Trnavský kraj, za ostatné roky zaznamenávame najvyššiu chorobnosť v Žilinskom a Banskobystrickom kraji. V roku 2020 bol hlásený najvyšší počet prípadov KE na Slovensku za ostatných 20 rokov (185 prípadov).
Podobný jav pozorovali v niektorých krajinách Európy ako Nemecko, Rakúsko, Švajčiarsko a Česká republika (ISW-TBE stretnutie, 2021). Jedným z pravdepodobných dôvodov daného javu bola pandemická situácia ochorenia COVID-19. V čase lockdownu ľudia trávili viac času v prírode, úlohu zohralo aj teplé jarné počasie v roku 2020. Podľa odporúčaní WHO vysoko endemická oblasť je oblasť, kde sa vyskytne ≥5 prípadov KE na 100 000 obyvateľov ročne. Na základe daného odporúčania bola zhotovená mapka endemických ohnísk na Slovensku, ktorá je súčasťou publikovanej a všeobecne známej mapy rozšírenia vírusu KE .
V Európe pripadá na deti priemerne 10-20 % všetkých prípadov KE, čo zodpovedá proporcii chorých detí na KE na Slovensku 13 % v rokoch 2019 a 2020. Zatiaľ čo v roku 2019 bolo hlásených najviac prípadov KE vo vekovej skupine 20-24 ročných, v roku 2020 bolo najviac prípadov evidovaných u 45-54 ročných, informuje doktor Martin Černák z fy. Pfizer.
MUDr. Ľubomír Soják, infektológ z KIGM dodáva:
„Kliešťová encefalitída je určite nebezpečným a nevyspytateľným ochorením. U časti pacientov môže prebehnúť bez významejších celkových prejavov, respektíve len pod obrazom chrípkového ochorenia, ale u časti ľudí môže prejsť do tzv. encefalitickej formy, ktorá môže byť závažná, so zápalovým postihnutím mozgu s ochrnutím rôznych častí tela aj s možnými trvalými následkami, niekedy aj s ohrozením života. Ochrana spočíva jednak v minimalizácii rizika prisatia kliešťa – to znamená používania správnych repelentov na odev a kožu, používania správneho oblečenia, vysokých topánok. Taktiež je veľmi dôležitá prehliadka tela po návšteve v prírode a skoré správne odstránenie kliešťa. Ďalšou formou ochrany je možnosť očkovania, ktoré chráni pred závažným priebehom ochorenia.“
Kliešte sa už onedlho prebúdzajú!
Podľa slov hovorkyne VšZP Mgr. Evy Peterovej s príchodom pekného počasia trávime oveľa viac času v prírode. No pobyt vonku prináša i niektoré riziká. Predstavujú ich aj kliešte, ktoré sú prenášačmi nebezpečných vírusových a bakteriálnych ochorení. Jedným z nich je kliešťová encefalitída, ktorá napáda nervový systém. Vlani bola diagnostikovaná u viac ako 600 poistencov VšZP. Jej výsledkom môžu byť neurologické ťažkosti, ale aj smrť. Najúčinnejšou ochranou je v tomto prípade očkovanie.
Kliešťová encefalitída je najčastejšie hlásená infekčné vírusové ochorenie nervového systému na Slovensku, ktorej spúšťačmi sú infikované kliešte. Výnimočne môže dôjsť k nákaze konzumáciou potravín z tepelne nespracovaného mlieka. Ochorenie získané z potravín máva väčšinou ľahší priebeh.
V minulom roku sa kliešťovou encefalitídou nakazilo 665 poistencov VšZP, z toho bolo 358 mužov a 307 žien. Náklady na ich liečbu presiahli viac ako pol milióna eur.
„Najúčinnejšou ochranou v boji proti kliešťovej encefalitíde je prevencia v podobe vakcinácie. Očkovanie u detí aj dospelých je možné počas celého roka. Všetci poistenci Všeobecnej zdravotnej poisťovne pritom môžu využiť v Peňaženke zdravia alebo v Peňaženke zdravia MINI príspevok na nepovinné očkovanie proti kliešťovej encefalitíde až vo výške 50 % z ceny každej vakcíny po absolvovaní každej dávky na lekársky predpis a aplikovanej zmluvným lekárom. Poistenci tak nemusia čakať na podanie všetkých dávok podľa očkovacej schémy. Základné očkovanie pozostáva z 3 dávok. Preočkovanie odporúča výrobca podľa príbalového letáku po 3 rokoch od podania 3 dávky,“ vysvetľuje Eva Peterová a dodáva, že pred kliešťami sa dá chrániť aj vhodnými repelentmi a vitamínom B-komplex užitým aspoň 1 hodinu pred vychádzkou. Vitamíny B, vylučujúce sa cez kožu, svojou charakteristickou vôňou odpudzujú dotieravý hmyz a podporujú tak ochranný účinok pred parazitmi.