Zdaňovanie digitálnych platforiem môže podľa daňových poradcov skončiť súdmi

Podľa zákona mali na ich zaregistrovanie čas do konca februára. Ministerstvo financií pritom podľa komory trvá na tom, že tak mali urobiť bez ohľadu na to, či sú zo štátov, s ktorými má alebo nemá Slovensko zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia. „Slovenská komora daňových poradcov považuje však takýto výklad v rozpore so zmluvami o zamedzení dvojitého zdanenia, ktorým dochádza k porušeniu zásady, že medzinárodná zmluva má prednosť pred zákonom,“ uviedla Miriam Galandová z SKDP. Ako dodala, podobnú situáciu už riešil aj Súdny dvor Európskej únie pri spore medzi Nemeckom a Rakúskom, kedy skonštatoval, že definície pojmov v národnej legislatíve nie sú rozhodujúce pre interpretáciu zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia.

Ministerstvo financií však tvrdí, že v prípade sporu medzi Nemeckom a Rakúskom nešlo o výklad práva Európskej únie, ale súd rozhodoval tento spor na základe osobitného znenia zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia medzi týmito dvoma štátmi. „Slovenská republika neuzatvorila zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, ktorá by obsahovala obdobné splnomocnenie pre Súdny dvor Európskej únie, ako to bolo v spomenutom prípade. Preto si myslíme, že všetky subjekty, ktoré nemajú na území SR sídlo a poskytujú tu opakovane svoje služby prostredníctvom digitálnych platforiem, majú povinnosť vytvorenia stálej prevádzkarne,“ argumentuje ministerstvo.

Slovenským podnikateľom zase podľa komory nová legislatíva komplikuje život tak, že na nich prenáša povinnosti v prípade, ak si prevádzkovatelia digitálnych platforiem svoje povinnosti nesplnia. V prípade, ak si zahraničná digitálna platforma nezaregistruje na Slovensku stálu prevádzkareň pre účely dane z príjmov, povinnosť zraziť a odviesť zrážkovú daň z platieb za sprostredkovanie sa podľa daňových poradcov automaticky prenáša na slovenského podnikateľa. Navyše za nedodržanie tejto povinnosti tu existuje riziko uloženia sankcie.

“Z tohto dôvodu Slovenská komora daňových poradcov navrhuje, aby stále prevádzkarne zahraničných digitálnych platforiem boli registrované spätne k 1. 1. 2018, a to aj v prípade, ak budú registrované z úradnej moci. Takýto postup pomôže slovenským podnikateľom zbaviť sa povinnosti zrážať daň z platieb za sprostredkovanie,“ navrhuje komora.

Podľa údajov z finančnej správy totiž doteraz požiadala o registráciu stálej prevádzkarne iba jedna spoločnosť. Ako tvrdia daňoví poradcovia, táto povinnosť by sa mala týkať minimálne 15 subjektov. Z tohto dôvodu finančná správa začína s výkonom miestnych zisťovaní a registrovaním stálych prevádzkarní z úradnej moci. Daňoví poradcovia v najbližšom čase očakávajú metodické usmernenie zo strany rezortu financií, ktoré by malo dať stanovisko k sporným bodom.

Ministerstvo financií však ani v prípade spätnej registrácie prevádzkarní zahraničných digitálnych platforiem názor s daňovými poradcami nezdieľa. „Registrácia z úradnej moci vzniká až právoplatnosťou rozhodnutia o registrácii,“ dodáva rezort financií.

Finančná správa zároveň apeluje na slovenské daňové subjekty využívajúce takéto digitálne platformy na sprostredkovania predaja svojich služieb, aby tieto platformy správcovi dane pomohli identifikovať. „Tie, ktoré takto identifikujeme, budeme môcť zaregistrovať, a tým odpadne povinnosť zrážať daň z platieb za sprostredkovanie našim daňovým subjektom,“ dodáva finančná správa. Zároveň informuje, že na základe jej upozornenia zatiaľ prišla jedna žiadosť o registráciu z Českej republiky.