Zavedenie kvót na mlieko by podľa Matečnej zlepšilo situáciu

Venovali sa spoločne predovšetkým aktuálnym problémom v poľnohospodárstve, a to mliečnej kríze a tiež produkcii mäsa. "Mliečne kvóty boli zrušené, v minulosti mala každá krajina určitý objem mlieka, ktorý mohla vyrobiť a ich zrušením, krajiny, ktoré majú vyššiu pridanú hodnotu mlieka, ako je napríklad Holandsko a Írsko, produkujú o 17 až 20 percent mlieka viac ako kedysi. Je tu pretlak mlieka na európskom trhu, ktorý tlačí cenu mlieka dole,“ povedala. Podľa jej slov sa k tejto téme vedie veľmi kontroverzná diskusia aj na pôde Rady ministrov, možnosť opätovného zavedenia kvót však Matečná nevidí ružovo.

Podľa ministerky je možné, že súčasný problém s produkciou mlieka budú musieť krajiny únie riešiť zo štátnych rozpočtov. "Pre našu krajinu je to veľmi nebezpečné, pretože štátne rozpočty jednotlivých krajín sa začnú predbiehať v tom, kto dá do toho viac, a my máme menší rozpočet, ako ho má napríklad Holandsko,“ povedala. Ministerka sa problém snaží riešiť aj prostredníctvom okrúhleho stola, pri ktorom sa každý týždeň v piatok stretávajú producenti mlieka i spracovatelia. Dodala, že medzi nimi nie sú hypermarkety ani obchody.

"Snažíme sa urobiť analýzu toho, čo tam všetko je a aké sú možnosti,“ uviedla. Chce podniknúť kroky k tomu, aby farmári nemuseli zabíjať svoje zvieratá a končiť s prácou, ako sa to stalo napríklad na družstve v popradskej mestskej časti Matejovce.

V súvislosti s nedávnymi mrazmi, ktoré poškodili úrodu viacerých poľnohospodárov pripomenula, že existuje možnosť vytvorenia rizikového fondu. Participovať by však na ňom podľa jej slov mali aj samotní poľnohospodári, poisťovne a pravdepodobne aj štát. Najbližšie tak plánuje vyslať ľudí z rezortu do Rakúska, kde takýto fond už bol zriadený.

"Postupné malé kroky a zmeny v poľnohospodárstve, diverzifikácia, nezaškodí, to predstavuje aj podporu malých fariem, hoci veľké to neradi počujú. Spôsobí to však aj to, že budeme môcť slovenskému spotrebiteľovi ponúknuť širšie spektrum domácich produktov, a tým sa zvýši aj zamestnanosť,“ dodala Matečná.

"Sme vysoko vidiecka krajina, ale máme pre vidiek veľmi málo práce,“ pomenoval ďalší problém prezident Kiska. Hoci podľa jeho slov viac ako 50 percent ľudí žije na Slovensku na vidieku, je tam oproti iným krajinám v Európskej únii aj podstatne vyššia nezamestnanosť.

"U nás je viac ako 17-percentná, na vidieku v únii je to okolo 11 percent. To nám vytvára v chudobných dedinách, v hladových dolinách, problém nezamestnanosti,“ povedal. Pripomenul, že zhruba v roku 1995 bolo na Slovensku v pôdohospodárstve zamestnaných 10 percent obyvateľstva, dnes sú to už len pomaly dve percentá, pričom priemer v únii je skoro päť percent.