Zastropovanie dôchodkového veku sa negatívne dotkne aj úspor z 2. piliera

Spoločnosť uviedla niekoľko príkladov ľudí, ktorým zastropovanie dôchodkového veku môže znížiť úspory, respektíve samotný dôchodok. V súčasnosti 24-ročný človek, ktorý po skončení vysokej školy vstupuje na trh práce, by podľa dnešných pravidiel šiel do penzie pravdepodobne ako 68-ročný. "V prípade, že by na začiatku pracovnej kariéry dostal plat 1000 eur, v dobe odchodu do dôchodku by mal v druhom pilieri našetrených 158.137,18 eura. To za predpokladu, že by sa mu plat zvyšoval ročne o necelé dve percentá, vybral by si akciový fond, pričom zhodnotenie úspor na akciách by predstavovalo 7,68 % ročne a na dlhopisoch 3,67 % ročne," uviedol generálny riaditeľ DSS Poštovej banky Martin Kaňa.

Ak by sa zaviedol strop odchodu do dôchodku na uvažovaných 64 rokov, úspory toho istého človeka v druhom pilieri by boli za rovnakých podmienok o vyše 24.000 eur nižšie. Ešte väčší vplyv na výšku úspor v druhom pilieri by malo zavedenie vekového stropu na odchod do dôchodku na človeka, ktorý sa zamestná hneď po skončení strednej školy a dostane priemernú mzdu napríklad pracovníka maloobchodu. O niekoľko rokov skorší odchod do dôchodku tak môže mať zásadný vplyv na výšku úspor mladých ľudí v druhom pilieri. "Najjednoduchším spôsobom, ako tento rozdiel vyrovnať, sú dobrovoľné mesačné príspevky do druhého piliera," doplnil Kaňa.

Ďalšou možnosťou je dlhodobé investovanie peňazí v podielových fondoch. Keďže investičný horizont sa v prípade sporenia na dôchodok počíta v desaťročiach, dá sa pri investovaní podľa spoločnosti postupovať odvážnejšie. Krátkodobé presuny peňazí medzi fondmi, ich vyberanie v období, keď sa trhom nedarí, nie je podľa DSS Poštovej banky dobrou stratégiou. "Nie je chybou nechať investície pracovať celú dobu v pasívnom indexovom fonde, keďže napriek recesiám a krízam sú akcie schopné produkovať dlhodobo zhruba 8-% výnos ročne a výkyvy sú priaznivé pre lacnejší nákup počas doby sporenia," odporúča Kaňa.