Zaniknutá osada Šoldov by mohla byť v budúcnosti archeologickým parkom

Nadzákladové časti pôdorysu sa podarilo vybudovať vlani, ľudia tak môžu získať predstavu o tom, ako vyzeral kostol v 13. až 15. storočí. Počas výskumu bola nájdená aj krstiteľnica z interiéru kostola, objavený bol priľahlý cintorín, archeológovia tiež našli mince zo 14. a 15. storočia, opracované drevené konštrukcie, ako aj 600 až 700-ročnú unikátnu koženú obuv a ďalšie predmety.

Archeológovia by chceli v prácach pokračovať aj tento rok. „Chceli by sme doskúmať jeden dom s kamennou podmúrovkou, ktorí sme objavili. Rovnako chceme pokračovať aj v prezentácii lokality, chceme vybudovať dva zruby aj s vnútorným mobiliárom a studňou, a tiež premostenie cez priekopy, ktoré tam sú,“ priblížil plány Marián Soják z Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied (AÚ SAV) Nitra. Pokračovanie v prácach potvrdil aj starosta Štrby Michal Sýkora, podľa ktorého sa podarilo nájsť na výskum aj potrebné finančné prostriedky.

Tím archeológov z Archeologického ústavu SAV Nitra v spolupráci s obcou Štrba po 52 rokoch obnovil v roku 2013 archeologický výskum zaniknutej stredovekej osady, v ktorom pokračoval aj v rokoch 2015 a 2016. „Archeologický výskum uskutočnil už na konci 19. storočia viedenský akademický maliar Ignaz Spöttl a pokračoval v ňom v roku 1951 architekt Alfréd Piffl, ktorého výskum bol veľmi úspešný. Plánoval pokračovať vo výskume aj v ďalšom roku, ale v roku 1952 bol určený ako hlavný architekt pri obnove Bratislavského hradu,“ vysvetlil Sýkora.

Súčasťou dnešného areálu je aj parková úprava, oltárna menza, nechýba ani kópia známeho šoldovského kríža. Na mieste tiež boli vysadené dve lipy ako symbol slovanskej vzájomnosti a osadená lavička. Pre budúce generácie zanechali archeológovia a Štrbania odkaz vo fľaši, do ktorej vložili dvojeurovú pamätnú mincu s portrétom Ľudovíta Štúra, zamurovali ju pod prahom vo vchode do veže spomínaného kostola. Počas minuloročných prác sa tiež archeológom podarilo odkryť aj pivničnú časť jedného z niekdajších zrubových príbytkov zo stredoveku a pôvodnú studňu hlbokú zhruba štyri metre. „Boli to majstri studniari. Našli sme v studni tiež zvyšky drevených konštrukcií a zlomkov driev, kosti hovädzieho dobytka a tiež keramiku. Vďaka nájdeným zrniečkam budeme vedieť, aké tu boli klimatické pomery v 13. až 15. storočí, čo tu ľudia pestovali,“ uviedol vtedy Soják. V príbytku objavili archeológovia aj keramiku, železné predmety, železný kosák či nože.

Na mieste zaniknutej osady by mohol byť v budúcnosti vybudovaný archeologický park. Podľa Sýkoru by lokalita mohla byť z hľadiska turizmu zaujímavá, okrem toho sa nachádza aj v blízkosti čerpacích staníc pri diaľnici D1. V budúcnosti by obec bola rada, ak by sa túto lokalitu podarilo sprístupniť z odpočívadla pri diaľnici.

V rámci dnešného podujatia udelili Čestné občianstvo obce Štrba a Ceny obce Štrba osobnostiam, ktoré prispeli k rozvoju a zviditeľneniu obce. Čestné občianstvo udelili spomínanému profesorovi Alfrédovi Pifllovi (1907-1972) in memoriam a rímskokatolíckemu farárovi Alojzovi Chmelárovi, ktorý sa zaslúžil o rozvoj a šírenie ekumenizmu v obci, v ktorej pôsobil 23 rokov. Cena obce Štrba putovala do rúk Mateja Ruttkaya, riaditeľa Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied (AÚ SAV) v Nitre, a jeho kolegu Mariána Sojáka, ocenení boli za významný prínos a podporu na archeologickom výskume zaniknutej stredovekej osady Šoldov.