Zámer Mestského súdu v Bratislave sa nepozdáva ani združeniu sudcov

Tento zámer je závažným zásahom do sústavy súdov, nekorešponduje s režimom obvodov a sídiel súdov na ostatnom území republiky, s usporiadaním prokuratúry, policajného zboru, so štruktúrou správnych orgánov, ktorých činnosť bezprostredne súvisí s činnosťou súdov v rámci obvodu mesta. Ide o zásah, ktorý môže výrazne sťažiť a ohroziť výkon súdnictva v Bratislave na dlhé obdobie, zdôrazňuje sa v stanovisku. Prezídium zároveň navrhuje vláde a Ministerstvu spravodlivosti SR zodpovedne zvážiť vecné argumenty sudcov a súdov z obvodu Krajského súdu v Bratislave proti zámeru zriadiť jeden Mestský súd v Bratislave a urýchlene otvoriť k nim širokú odbornú diskusiu so zástupcami správy súdov, sudcovskej samosprávy a stavovských organizácií sudcov uvedených súdov.

Prezídium ZSS spochybňuje možné pozitívne dopady takéhoto riešenia. Zriadenie Mestského súdu v Bratislave nerieši nedostatočný počet sudcov vo výkone. S tým istým počtom sudcov a rovnakom pribúdaní nových súdnych sporov nedôjde k zrýchleniu súdneho konania. Na jedného bratislavského sudcu pripadá až 172 percent nových vecí a až 212 percent nevybavených vecí v porovnaní s celoslovenským priemerom. Efektívnemu výkonu súdnictva napomôže len primeraný počet sudcov a administratívy, čo uvedený zámer vôbec nerieši, upozorňuje ZSS.

Jeden Mestský súd v Bratislave s pôsobnosťou okresného súdu ako jeden „megasúd“ nebude v súlade so systémom obvodov ostatných súdov, prokuratúry, polície a správnych orgánov na území SR. Na území Bratislavy pritom nie je problém so špecializáciou, to je skôr problém menších súdov mimo Bratislavy. Systému súdov sa pritom podľa ZSS úplne vymyká variant zámeru vytvorenia štyroch špecializovaných súdov podľa hlavných agend. V porovnaní so systémom ostatných okresných súdov na území Slovenska by to bola úplná anomália. V tomto variante by sa vytvorili súdy, kde napr. trestný súd by mal len 13 sudcov a občianskoprávny až 81, upozorňujú sudcovia v stanovisku.

Vytvorenie jedného súdu alebo štyroch špecializovaných nemá význam ani vo vzťahu k zjednoteniu rozhodovacej činnosti, pretože rozdielna rozhodovacia prax je aj medzi sudcami na tom istom súde. Pri variante jedného súdu sídliaceho v jednej prenajatej budove nemožno hovoriť o úspore finančných prostriedkov, keď len rekonštrukcia budovy a jej prispôsobenie pre výkon súdnictva bude vyžadovať veľké finančné náklady, ktoré budú investované do cudzieho majetku. Taktiež bude obtiažne s podnikateľským subjektom operatívne reagovať na potreby výkonu súdnictva. Pri variante štyroch špecializovaných súdov, ak by sa budovy súdov zachovali, by aktuálne priestory súdnych budov nepostačovali pre sudcov z piatich okresných súdov v obvode KS BA a vznikla by potreba ďalšej budovy, myslia si predstavitelia ZSS.

Štyri z piatich okresných súdov sídliacich priamo v meste Bratislava majú vhodné súdne budovy vo vlastníctve štátu, ktoré si nevyžadujú rekonštrukciu. Pre Okresný súd Bratislava I má štát zakúpenú súdnu budovu, avšak z nepochopiteľných dôvodov nemá finančné prostriedky na jej rekonštrukciu, hoci zjavne má finančné prostriedky na rekonštrukciu a sťahovanie súdov do budovy podnikateľského subjektu pre vytvorenie jedného megasúdu. Ak by sa zámer mal riešiť prenájmom budovy od súkromných vlastníkov, naráža to na problém nezávislosti súdov a neistoty v trvaní nájomného vzťahu respektíve jeho podmienok. Navyše po predaji súčasných vhodných súdnych budov by nastal nezvratný stav. Zvažovaný predaj funkčných budov štyroch súdov v Bratislave vykazuje podľa ZSS znaky privatizácie štátneho majetku, ktorý je súčasťou zabezpečenia podmienok výkonu súdnictva pre občanov.