Zákon o tajných službách ruší názov SIS a posilňuje kontrolu NR SR

"V súčasnosti používaný názov už v plnej miere nepokrýva obsahové zameranie celého spravodajstva a nesleduje najnovšie európske trendy v tejto oblasti," píše sa v dôvodovej správe zákona. Návrh legislatívy predložilo ministerstvo vnútra do medzirezortného pripomienkového konania.

Zmeny vo fungovaní a organizácii našich spravodajských služieb deklarovala vláda v programovom vyhlásení z mája 2012. O novom zákone sa potom začalo intenzívnejšie hovoriť po januárových teroristických útokoch vo Francúzsku. Zverejnený návrh zákona presný dátum účinnosti zatiaľ neuvádza. Ministerstvo vnútra koncom januára spomínalo termín júl 2015.

Návrh zákona o Úrade civilného spravodajstva a Vojenskom spravodajstve (zákon o štátnom spravodajstve a o spravodajských službách) má nahradiť dva zákony - o SIS-ke a tiež o Vojenskom spravodajstve. Podľa autorov novej legislatívy sú tieto dva zákony už historicky prekonané a vychádzajú z pomerov, ktoré existovali v čase vzniku samostatnej Slovenskej republiky. "Navrhovaná právna úprava súčasne reaguje na zmenené bezpečnostné prostredie, v ktorom dochádza k vzniku reálnych hrozieb a narušeniu bezpečnosti štátu vyvolanému teroristickými útokmi a trestnou činnosťou páchanou organizovaným spôsobom," konštatujú tvorcovia nových predpisov.

Jednou zo zmien je zavedenie programu štátneho spravodajstva. Na rozdiel od súčasných pravidiel, keď vláda schvaľuje štatút jednotlivých spravodajských služieb, by po novom mal kabinet schvaľovať Program štátneho spravodajstva, a to na štyri roky s možnosťou aktualizácie. Riaditeľ Úradu civilného spravodajstva a minister obrany by mali robiť odpočet z plnenia programu raz ročne. Na rozdiel od štatútov spravodajských služieb by mal Program štátneho spravodajstva znamenať stratégiu vlády, ktorá flexibilne reaguje na vývoj bezpečnostného prostredia. Riaditeľ úradu spoločne s ministrom obrany a ministrom vnútra majú prvý takýto program predložiť vláde do pol roka od účinnosti nového zákona o tajných službách.

Nová legislatíva podľa tvorcov významne rozširuje kontrolné právomoci osobitných kontrolných výborov parlamentu - jedného na kontrolu činnosti Úradu civilného spravodajstva, druhého na Vojenské spravodajstvo. Ich kontrolná právomoc sa má na rozdiel od súčasnej právnej úpravy zamerať nielen na kontrolu legality, ale aj na kontrolu efektivity a kontrolu hospodárnosti spravodajských služieb. Kontrolný výbor bude môcť požadovať vysvetlenie pri dôvodnom podozrení z nezákonného obmedzovania základných práv a slobôd, ktoré mohli spôsobiť prostriedky spravodajských služieb. Riaditeľ Úradu civilného spravodajstva a minister obrany majú podľa návrhu povinnosť takéto vysvetlenie poskytnúť v primeranej lehote. Mechanizmus kontroly sa podľa predkladateľov normy výrazne posilňuje aj tým, že príslušný výbor si môže vyžiadať vysvetlenie pri preverovaní podnetu, ktorý by sa týkal podozrenia z nezákonného obmedzovania základných práv a slobôd prostriedkami spravodajskej služby. Slovenský občan môže podľa návrhu zákona požiadať výbor na kontrolu činnosti úradu, aby preskúmal podozrenia z nezákonného obmedzovania jeho práv a slobôd. Novinkou má byť aj to, že riaditeľ úradu a minister obrany predkladajú výborom na požiadanie aj správu o nakladaní s majetkom v správe tajnej služby. Správy majú obsahovať údaje o všetkom nehnuteľnom majetku štátu v užívaní spravodajskej služby a tiež o strelných zbraniach a dopravných prostriedkoch.

Riaditeľa Úradu civilného spravodajstva vymenúva a odvoláva prezident republiky na návrh vlády. Riaditeľa Vojenského spravodajstva tiež menuje hlava štátu na návrh ministra obrany. Národná rada si však podľa pripraveného zákona môže kandidátov na šéfov spravodajských služieb predvolať a vypočuť ešte pred ich vymenovaním. Kontrolné výbory môžu k nim zaujať stanovisko. Osobitné výbory majú zároveň raz za rok predložiť predsedovi parlamentu správu o svojej kontrolnej činnosti.

Nový zákon tiež ustanovuje podrobnejší režim právnej regulácie činností spravodajských služieb, a to režim o osobitných prostriedkoch a režim využívania osobitných oprávnení. "V návrhu zákona sa taxatívnym spôsobom vymedzujú osobitné prostriedky, ktorými sú spravodajské prostriedky, informačno-technické prostriedky a operatívna technika. Taktiež sa ustanovuje taxatívny výpočet osobitných oprávnení, ktoré môžu spravodajské služby využívať," vysvetľuje dôvodová správa.

Nová legislatíva o tajných službách má byť predovšetkým o ich zefektívnení, nie o rozširovaní kompetencií služieb. Tvrdil to minister vnútra Robert Kaliňák v januári v relácii RTVS O 5 minút 12. Podľa Kaliňáka súčasný zákon o spravodajských službách nijakým zásadnejším spôsobom nezareagoval na vývoj bezpečnostnej situácie vo svete za posledné roky. "Je nevyhnutné ani nie tak rozširovanie kompetencií, ako skôr zefektívnenie tých, ktoré sú a ich presné popísanie, lebo ich výklad bol často rôzny, niekedy mohlo dochádzať až k zneužívaniu. Naopak, vtedy, keď k zneužívaniu nedochádzalo, nebolo možné vytiahnuť z tej informácie adekvátne množstvo podkladov, ktoré sme potrebovali," vravel Kaliňák v televíznej debate. V minulosti sa v súvislosti s novým zákonom spomínal aj návrh zlúčiť Vojenské spravodajstvo a Slovenskú informačnú službu do jedného úradu. Nový zákon s tým nepočíta.