Zákon o tajných službách môžu občania pripomienkovať

Pripomienku vypracovali právnička Katarína Batková, aktivista Adam Valček a analytik Martin Dubéci. Cieľom podľa Dubéciho je odstrániť nedostatky v legislatívnom ošetrení tajných tak, aby sa pravidlá ich činnosti priblížili štandardom západných krajín. Po získaní 500 podpisov bude musieť Ministerstvo vnútra SR rokovať s jej autormi o navrhovaných zmenách.

Podľa Dubéciho odvádza väčšina pracovníkov tajných služieb špičkovú prácu, ktorá pomáha chrániť bezpečnosť slovenských občanov. ,,Je treba zmeniť celkové nastavenie systému, aby medzi bezpečnosťou a ochranou slobody a súkromia panovalo vhodné vyváženie. Zákon by v podobe, ktorú vypracovalo ministerstvo, umožňoval neprimerané zásahy do súkromia občanov, a to bez toho, aby v ňom bola zabudovaná možnosť spravodajské služby reálne kontrolovať,” povedal Dubéci. Ministerstvu vnútra vyčítajú, že podľa novej úpravy by možnosť dávať úlohy civilnej tajnej službe pripadala priamo premiérovi. ,,Ide o neopodstatnenú koncentráciu moci. Predseda vlády by takto získal súkromnú armádu spravodajcov,” vyjadrila sa Batková. Právomoc vydávať rozkazy SIS by podľa nej mala naďalej pripadať Bezpečnostnej rade štátu, kde schválenie zadania úlohy musí byť odobrené kolektívnym rozhodnutím. 

Za ďalší problém v návrhu považujú umožnenie všeobecného zberu metadát o občanoch SR, ktoré je formulované veľmi zoširoka a nie je k nemu navrhnutá protiváha. ,,Bez zapracovania súdnej kontroly obdobnej tej pri odpočúvaniach musí tento bod zo zákona vypadnúť,” vraví Valček. Hromadná pripomienka tiež požaduje úplné vypustenie povinnosti odovzdávať šifrovacie kľúče od nejasne definovaného okruhu zariadení, za ktorej nedodržanie má hroziť vysoká pokuta. Okrem toho autori navrhujú zriadenie špecializovaného útvaru Najvyššieho kontrolného úradu, ktorého kontrolóri by vykonávali dohľad nad hospodárením tajných služieb. Nielen oficiálnym, ale aj takzvaným osobitným, čo zahŕňa napríklad krycie firmy či predaje a nákupy krycích nehnuteľností. 

Ďalej chcú zlúčiť parlamentné výbory určené na kontrolu tajných služieb, aby umožnili poslancom so záujmom o túto oblasť sa do nej hlbšie ponoriť, či vytvoriť pozície poradcov a príslušníkov tajných služieb, ktorí budú plniť podporné úlohy pre prácu poslancov v kontrolnom výbore. Taktiež požadujú vytvorenie kontrolovaného režimu, prostredníctvom ktorého budú môcť whistlebloweri podávať sťažnosti priamo predsedovi kontrolného výboru bez toho, aby im hrozili interné postihy. ,,V prípade whistleblowerov ide často o jediné osoby, ktoré v prostredí s malou vonkajšou kontrolou dokážu poukázať na korupciu, zneužívanie právomocí či mrhanie verejnými prostriedkami,” doplnil Dubéci. 

Plné znenie hromadnej pripomienky so všetkými navrhovanými úpravami je dostupné na webovej stránke https://www.changenet.sk/?section=kampane&x=796541. Podľa Dubéciho sa s pripomienkou stotožňujú napríklad afiliovaný vedecký pracovník na Stanford University Martin Husovec, analytik Samuel Spáč či Spoločnosť pre otvorené informačné technológie. Občianska pripomienka má celkovo 58 bodov, ktoré zahŕňajú jedenásť rôznych tematických okruhov. 

Podľa ministra vnútra Roberta Kaliňáka náš zákon o spravodajských službách nijakým zásadnejším spôsobom nezareagoval na vývoj bezpečnostnej situácie vo svete za posledné roky. Pripravovaná legislatíva má byť predovšetkým o zefektívnení tajných služieb, nie o rozširovaní ich kompetencií. "Je nevyhnutné ani nie tak rozširovanie kompetencií, ako skôr zefektívnenie tých, ktoré sú a ich presné popísanie, lebo ich výklad bol často rôzny, niekedy mohlo dochádzať až k zneužívaniu. Naopak, vtedy, keď k zneužívaniu nedochádzalo, nebolo možné vytiahnuť z tej informácie adekvátne množstvo podkladov, ktoré sme potrebovali," povedal v januári Kaliňák v televíznej debate RTVS. V minulosti sa v súvislosti s novým zákonom spomínal aj návrh zlúčiť Vojenské spravodajstvo a Slovenskú informačnú službu do jedného úradu. Nový zákon však zrejme ponechá v tejto veci súčasný stav. 

Nový zákon o spravodajských službách prinesie podľa Kaliňáka aj zvýšenú parlamentnú kontrolu, najmä v oblasti vstupu do súkromia, teda pri monitorovaní mobilnej a dátovej komunikácie. Kontrola má byť v kompetencii komisie zloženej z poslancov parlamentných výborov pre obranu a bezpečnosť, kontroly SIS a kontroly Vojenského spravodajstva. "Bude mať dokonca vstup k základným dátam - kto a z akých dôvodov je monitorovaný, aby to nebola len formálna kontrola odpočúvaní, ale aj reálna," povedal minister Kaliňák po rokovaní brannobezpečnostného výboru parlamentu. Minister zopakoval, že hlavným cieľom novej legislatívy je spresnenie niektorých ustanovení, ktoré umožňujú v súčasnosti príliš široké výklady.