Zakladateľom náuky o elektrine Galvani sa narodil pred 280 rokmi, aký bol jeho život?

Luigi Galvani vyštudoval na bolonskej univerzite medicínu a vypracoval sa na úspešného lekára, priekopníka moderného pôrodníctva. Na svojej alma mater pôsobil ako profesor medicíny. V roku 1772 sa stal prezidentom bolonskej akadémie vied.

Označuje sa za prvého fyziológa, ktorý sa venoval pozorovaniu elektrických javov pri pohybe svalov. Dospel k poznaniu, že svaly mŕtvych žiab sa pod vplyvom statickej elektriny sťahujú. Neskôr zistil, že svaly sa sťahujú aj vtedy, keď sa ich dotýka bimetalickým oblúkom. Galvani sa domnieval, že ide o živočíšnu elektrinu, elektrické fluidum, ktoré nervy roznášajú do svalov a svaly túto elektrinu aj generujú a vyslovil názor, že elektrina je neoddeliteľná od živých organizmov.

Svoje objavy Galvani publikoval v roku 1791. Jeho názory na elektrinu ako prejav živočíšnych tkanív kolegovia z vedeckej branže akceptovali. Ale podľa Galvaniho súčasníka Alessandra Voltu, profesora fyziky na univerzite v talianskej Pavii, vznik elektriny spočíval v chemickej reakcii dvoch kovov a ako dôkaz zostrojil elektrický článok, generujúci elektrinu prostredníctvom chemickej reakcie.

Galvani to odmietol. Spor medzi oboma vedeckým kapacitami však prebiehal bez osobnej nevraživosti. Volta nazval Galvanim popísaný jav jeho menom (galvanizmus) a o jeho vedeckej práci sa vyjadril, že obsahuje veľa krásnych a prekvapivých objavov.

V roku 1795 severné Taliansko obsadili francúzske vojská Napoleona Bonaparteho. Galvani odmietol prisahať na ústavu novej Cisalpinskej republiky. Reakcia okupantov nedala na seba dlho čakať – zbavili ho profesúry aj príjmov z prednášok a lekárskej praxe. Zlomený Galvani sa utiahol na vidiek. Hoci mu bolo neskôr s prihliadnutím na jeho vedeckú reputáciu umožnené pokračovať v práci na univerzite, Luigi Galvani 4. decembra 1798 zomrel v rodnom dome v Bologni vo veku 61 rokov práve v čase, keď sa svet ocitol na prahu "elektrickej revolúcie".