Začína sa celoeurópsky volebný maratón, ktorý na päť rokov určí smerovanie EÚ

V súčasnej podobe má EP 766 poslancov (po vstupe Chorvátska), európske voľby však v súlade s Lisabonskou zmluvou určia obsadenie "zoštíhleného" europarlamentu s počtom 751 europoslancov. Slovenská republika má a bude mať v EP 13 poslancov.
      

Eurovolieb sa môže zúčastniť okolo 400 milióna oprávnených voličov v 28 krajinách EÚ, história doterajších hlasovaní však poukazuje na slabý záujem Európanov o voľby do jedinej priamo volenej inštitúcie EÚ. 
      

Členské štáty - aj napriek výzvam euroinštitúcií, aby sa európske voľby konali v jeden deň -, samé rozhodujú o termíne hlasovania. Dnes pôjdu k urnám voliči v Holandsku a Spojenom kráľovstve. V piatok o svojich europoslancoch budú rozhodovať v Českej republike a Írsku (Česi hlasujú v piatok aj v sobotu), v sobotu sa k urnám okrem Slovákov ostanú aj voliči z Lotyšska, Malty a Talianska a zvyšok 19 členských krajín bude voliť v nedeľu 25. mája. Krajiny, ktoré hlasujú pred nedeľou, nesmú zverejniť výsledky hlasovania.
      

Volebný proces nie je jednotný a univerzálny. Len v štyroch členských štátoch je hlasovanie povinné (Belgicko, Cyprus, Grécko a Luxembursko) a iba občania troch štátov nemôžu hlasovať za svojich národných kandidátov zo zahraničia (Írsko, Malta a Slovensko).
      

Hlasovanie v eurovoľbách má niektoré národné špecifiká aj v iných oblastiach. Kým v deviatich krajinách (vrátane Slovenska) je zo zákona potrebné prekročiť päťpercentný prah na úspech vo voľbách, v troch štátoch ide o 4 percentá, dve krajiny majú dvojpercentný prah úspešnosti, na Cypre je to iba 1,8 percent a 13 krajín nijaký volebný prah nevyžaduje.
      

Krajiny EÚ sa odlišujú aj minimálnym vekom kandidátov za europoslancov. V 15 krajinách do EP môžu kandidovať už 18-roční občania, Slovensko patrí medzi deväť krajín, kde je to možné od 21 rokov, v Rumunsku túto šancu majú občania od 23 rokov a v troch krajinách (Cyprus, Grécko, Taliansko) až po dovŕšení veku 25 rokov.
      

Zostava nového europarlamentu, v poradí pôjde už o ôsme zloženie zákonodarného zboru EÚ, vôbec po prvýkrát určí kto povedie Európsku komisiu, ktorá navrhuje legislatívu s dopadom na každodenný život Európanov a dohliada na jej uplatňovanie v praxi. Podľa nových pravidiel premiéri a prezidenti EÚ, ktorí rozhodujú o predsedovi EK, teraz tak budú musieť urobiť s prihliadnutím na výsledok volieb do EP. Celoeurópske politické strany (presnejšie 5 zo 7 zastúpených v EP) za týmto účelom navrhli svojho kandidáta na post predsedu EK. 
      

Predseda Európskej rady Herman Van Rompuy na utorok 27, mája zvolal do Bruselu mimoriadny summit EÚ, na ktorom sa vládni predstavitelia krajín EÚ majú dohodnúť na tom nakoľko (a či vôbec) zohľadnia výsledky eurovolieb pri výbere nového predsedu EK. Lídri EÚ si nemôžu dovoliť ignorovať vôľu EP, nakoľko to budú práve europoslanci, ktorí budú následne schvaľovať  kandidáta navrhnutého Radou za predsedu exekutívy EÚ. Európsky parlament rozhoduje v tejto záležitosti väčšinou, potrebná je však najmenej polovica zo všetkých hlasov (376).
      

Výsledky volieb do EP budú oficiálne oznámené počas takzvanej volebnej noci z nedele (25.5) na pondelok, kedy budú postupne prichádzať výsledky zo všetkých štátov únie a bude sa zostavovať nové zloženie EP podľa jednotlivých politických frakcií.