Záchranca židovských detí z Československa Nicholas Winton má 105 rokov

Sir Nicholas Winton, alebo ako ho aj dnes volajú "Britský Schindler", sa narodil rodičom židovsko-nemeckého pôvodu. Vzdelanie v oblasti bankovníctva, získané vo Veľkej Británii, si doplnil v Nemecku a vo Francúzsku a po návrate domov začal pracovať v Britsko-českej banke.
      

Britská kráľovná Alžbeta II. prepožičala Nicholasovi Wintonovi v marci 2003 titul člena Najvznešenejšieho radu Britského impéria, jeho celé meno preto odvtedy znie sir Nicholas Winton.
      

Narodil sa 19. mája 1909 v Londýne. V čase pred druhou svetovou vojnou Nicholas Winton slúžil v britskom kráľovskom letectve (RAF) a angažoval sa tiež v Červenom kríži. Po vojne zastával rôzne funkcie v humanitárnych organizáciách OSN. Po odchode do dôchodku sa venoval miestnej charite.
      

V roku 1939, tesne pred vypuknutím druhej svetovej vojny, mladý Nicholas Winton so spolupracovníkmi vypravili z Prahy niekoľko vlakov do Veľkej Británie, čím  zachránili 669 detí z prevažne židovských rodín. Niektoré z nich navždy prišli o svojich biologických rodičov a začali žiť nový život v Spojenom kráľovstve. Plánoval aj ďalší prevoz československých detí, čo sa mu po napadnutí Poľska nacistickým Nemeckom 1. septembra 1939 a následnom uzatvorení hraníc už nepodarilo. Vyhlásenie vojny znamenalo koniec detských transportov.
      

O jeho čine sa dlho nevedelo. Až Wintonova manželka Greta náhodou našla na pôjde domu v roku 1988 dokumenty a plány prevozov a odovzdala ich historičke zaoberajúcej sa holokaustom Elizabeth Maxwellovej. Tá zorganizovala stretnutie Wintona s "jeho deťmi" v štúdiu BBC.
      

Širokej svetovej verejnosti však Wintona predstavil až o desať rokov neskôr slovenský režisér Matej Mináč vo filme Všetci moji blízki (1999) a v roku 2002 v celovečernom dokumentárnom filme Nicholas Winton: Sila ľudskosti.
      

Dokumentárnym filmom sprevádza Joe Schlesinger, reportér kanadskej televíznej stanice CBS, ktorý je jedným z Wintonových zachránených detí. Príbehy, ktoré rozprávajú zachránené deti, sa prelínajú s rozprávaním a spomínaním Nicholasa Wintona, dokumentárnymi dobovými a archívnymi zábermi. Ku koncu filmu sú diváci svedkami dojímavej scény stretnutia Wintona so svojimi "deťmi" po dlhých rokoch. Film získal medzinárodnú cenu Emmy 2002 za najlepší dokumentárny film.
      

Po obrovskom celosvetovom úspechu najmä druhého filmu sa jeho tvorcovia rozhodli nakrútiť voľné pokračovanie s názvom Nickyho rodina (2011). Film zachytáva príbehy detí, ktoré sir Nicholas Winton zachránil pred istou smrťou vo vyhladzovacích táboroch. Objavilo sa niekoľko slávnych zachránených chlapcov a dievčat a ich príbehy tvorcovia zaradili do filmu. Niekoľko detí pochádza aj zo Slovenska.