Začal sa odvolací súd s údajnými sýkorovcami okolo Ladislava Bališa

Najzávažnejším skutkom obžaloby v tejto kauze je príprava napokon neuskutočnenej vraždy člena sýkorovcov Martina H., prezývaného Rezeň. Prokurátor ich žaloval dovedna za 11 skutkov, okrem založenia zločineckej skupiny to bolo za podpálenie áut, poškodenie domu na objednávku, poškodenie a zapálenie baru, vydieranie, vydieračský únos a nedovolené ozbrojovanie.

Údajnému bosovi skupiny Dlhému Lacovi Špecializovaný trestný súd pred rokom, konkrétne 28. mája 2013, neprávoplatne vymeral 25 rokov za mrežami. Rovnaký trest vtedy dostali aj ďalší dvaja údajní členovia skupiny Viliam R. (alias Čierny Vilko) a Richard Š. (alias Riki), všetci by si mali trest podľa prvostupňového súdu odsedieť vo väzení s maximálnym stupňom stráženia. Dostali aj trojročný ochranný dohľad. Vysoké tresty špecializovaný súd vymeral aj ďalším obžalovaným. Filip N. dostal 23 rokov basy, Peter D. si mal odsedieť vo väzení 22 rokov, Marek Š. 20 rokov a Roman S. 13 rokov. Aj títo obžalovaní by mali podľa napadnutého rozsudku sedieť v najprísnejšom väzení. Prokurátor všetkým obžalovaným navrhoval prísnejšie tresty, ako dostali od prvostupňového súdu, v štyroch prípadoch doživotie. Špecializovanému súdu sa však v tejto kauze zdalo prísne uložiť doživotný trest. Ten by bol podľa predsedu senátu neprimerane prísny, pretože išlo o prípravu, nie dokonaný čin, preto použili zmierňujúcu úpravu. 

Prokurátor dal najprv odvolanie voči rozsudku nad šiestimi členmi skupiny, len v prípade Romana S. sa neodvolal. V prípade dvoch obžalovaných - Dlhého Laca a Filipa N. však prokurátor napokon stiahol odvolania, takže odvolací súd im nemôže zvýšiť pôvodný trest. Obaja totiž začali vypovedať v iných trestných veciach. Pre Viliama R. a Richarda Š. prokurátor naďalej žiada doživotie, pre Petra D. 25 a pre Mareka Š. 24 rokov basy. Na druhej strane sa odvolali všetci obžalovaní vrátane Dlhého Laca. Spochybňujú výpovede svedkov Rezňa a Martina R., ktoré sú podľa nich nehodnoverné – svedkovia ich podľa obžalovaných urobili preto, aby si zabezpečili vlastnú beztrestnosť. 

Miernejší trest osem rokov väzenia od Špecializovaného trestného súd dostal Juraj Bílik, alias Čapatý, ktorého v časti obžaloby, a to v príprave vraždy Rezňa oslobodili. Čapatý sa pred koncom procesu rozhodol odkryť pozadie fungovania sýkorovcov. „Ja si myslím, že v rámci dokazovania urobil to, čo bolo potrebné," uviedol jeho obhajca. Sedí vo väzení so stredným stupňom stráženia. Bílik sa odvolania vzdal a v jeho prípade tak urobil aj prokurátor, takže pre neho je rozsudok právoplatný. 

Juraj Bílik najprv všetko popieral, napokon zmenil názor, podľa vlastných slov „mení svoj život“. Dlhé obdobie bol blízko údajného hlavného bosa sýkorovcov po smrti Miroslava Sýkoru - políciou hľadaného Róberta L., prezývaného Kýbel. Vraj mu „slúžil“ 13 rokov, teraz má pocit, že sa na neho vykašľali. Bílik odmietol, že by sa osobne niekedy dopustil vrážd, ktorých vraj bolo dosť, ale on podľa vlastných slov robil maximálne sledovača. Na prvostupňovom súde vyhlásil, že chce hovoriť aj o vraždách, ktoré neboli predmetom aktuálnej obžaloby. „Je považovaný za spolupracujúceho obvineného aj v prípadoch iných trestných činov, a to starých vrážd, ktoré boli v bratislavskom podsvetí zhruba v rokoch 1997 a nasledujúcich,“ vysvetlil pred rokom prokurátor. Dokazovanie podľa neho zatiaľ nasvedčuje tomu, že Bílik hovorí pravdu. 

Súdny proces mal na prvom stupni dovedna 37 pojednávacích dní, prvý raz bolo pojednávanie 22. mája 2012. Pred súdom vypovedalo 41 svedkov a šesť znalcov. Dve priznania a vzápätí aj dva odsudzujúce verdikty v tejto kauze zazneli už v auguste 2012. Miroslav Mladý a Marek Šarkózy sa vtedy rozhodli pre dohodu s prokurátorom, ktorú súd prijal, a pred senátom sa priznali k skutkom, ktoré im obžaloba pripisuje. Ani jeden z nich však nebol obžalovaný v hlavnom skutku obžaloby, teda príprave vraždy Martina H. Mladý v kauze figuroval iba okrajovo, nežalovali ho ako člena zločineckej skupiny. Podľa prokuratúry si objednal podpálenie dvoch áut. Dostal za to sedem mesiacov, tento trest si už odsedel vo väzbe. Šarkózymu vymeral senát šesť rokov a desať mesiacov vo väzení s minimálnym stupňom stráženia. Odsúdili ho za členstvo v zločineckej skupine Dlhého Laca, okrem toho aj za ďalšie priznané skutky, teda jeho podiel na podpálení dvoch áut, domu a zničení interiéru a následného podpálenia baru. 

Najzávažnejší skutok obžaloby spočíva v tom, že Ladislav Bališ spolu s Jurajom B., Viliamom R., Richardom Š. a Filipom N. ako členovia zločineckej skupiny plánovali od 15. februára 2011 vraždu Martina H. Jeho telo vraj chceli zakopať. Proklamovaný bos údajne vydal pokyn Martinovi R., ktorému obeť dôverovala, aby s ňou dohodol fiktívne stretnutie pod zámienkou riešenia istého problému s vyšetrovateľom. Neskôr zabezpečil aj lopatu a krompáč a uložil ich vo svojom aute. Martin R. má v súčasnosti odložené obvinenie. Martina H. napokon vylákali na stretnutie, ale polícia urobila v marci 2011 raziu a mužov pozatýkala. Kukláči vtedy zadržali aj Martina H. Ten podľa vlastných slov nevedel vôbec nič o tom, že sa pripravuje jeho likvidácia. Pripustil však, že tušil, prečo sa to chystalo. „Bol som členom skupiny sýkorovcov od roku 2005, začal som ako vyhadzovač,“ uviedol s tým že údajného šéfa skupiny Ladislava B. ani Juraja B. veľmi nepozná. Postupne sa podľa vlastných slov dostal k jednotlivým osobám skupiny. „Páchali sme určitú trestnú činnosť, možno to bol motív plánovania mojej vraždy,“ povedal v minulosti na súde. Mal problémy, s ktorými mu nikto nechcel pomôcť. Tak sa ich asi rozhodli vyriešiť po svojom, myslí si. Problémy Martina H. súviseli s kauzou vydieračského únosu, pre ktorý po ňom pátrali. V inom prípade hrubého nátlaku bol na neho vydaný aj zatykač. Tvrdí, že už sa aj chcel vzdať polícii, ale ďalší človek z prípadu vydieračského únosu prišiel s iným riešením. Týmto človekom je Martin R., ktorý podľa Rezňa spomínal, že má vyšetrovateľa - stačí dať peniaze a on prípad zahladí. 

Martin R. bol hlavným svedkom prípadu, ale obžalovaní spochybňovali jeho dôveryhodnosť. Jeden z obžalovaných Viliam R. poukazoval na jedno z odpočúvaní, z ktorého podľa neho vyplýva, že svedka riadila polícia. Skutok plánovania vraždy je podľa neho vykonštruovaný. Poukázal aj na rozpory vo výpovediach svedkov a znalecké posudky. V nich sa uvádza, že je ťažké hodnotiť hodnovernosť svedkov, ktorí sú zároveň obžalovaní v iných veciach. Majú totiž silnú motiváciu "vyviniť" sa zo skutkov, ktoré im pripisujú. Sudca v zdôvodnení prvostupňového rozsudku však povedal, že výpovede svedka zapadajú do mozaiky iných dôkazov.