Z tohto človeka mrazí. Toto sú príbehy ľudí, ktorí prežili život vo väzení, hoci boli nevinní

Je preukázateľné, že justičné omyly nie sú vymyslené, sú skutočnejšie, než by sme predpokladali a horšie, než si vyfantazírujeme. Prečo k niečomu takému vôbec dochádza? Ťažko povedať, ale pravdou je, že nasledujúce príbehy sú výstrahou a pripomienkou. Nie sme na tom tak zle, ako si myslíme, pokiaľ sme sa nezožierali nevinou na mieste chladnom a tmavom.

Súrodenci

Boli dvaja bratia, volali sa Henry a Leon a obaja veľmi mladí. Henry Collum mal práve 19 rokov, a jeho mladší súrodenec zasa 15, keď orgány činné v trestnom konaní dospeli k záveru, že práve oni sú zodpovední za strašný zločin. Vraj ich vinou zomrelo len 11-ročné dieťa, a tak sa rozhodlo, že si trest odsedia vo väzení, ako sa aj za podobné činy patrí. Už od začiatku sa však prípad javil nejasne, polícia totiž zneužila svoju moc, obaja bratia boli vypočúvaní štyri hodiny bez prítomnosti právnika a celé sa to uzatvorilo zvláštne, keďže na verejnosť sa nikdy nedostali dôkazy hovoriace priamo o vine.

Až v roku 2014, keď už bratia za mrežami strávili skoro 31 rokov, konečne sa zistilo, že sú nevinní, že nič nespáchali, a už vôbec nie to, za čo boli trestaní. Bolo to síce oslobodenie, avšak s trpkou príchuťou, keďže jednak zlyhala spravodlivosť, mladí ľudia zbytočne stratili mladosť a navyše sa nikdy nepodarilo nájsť skutočného páchateľa, takže vrah po celý čas behal po slobode šťastný a možno striehnuci na ďalšie obete.

James Richardson

Písal sa rok 1968, James a jeho manželka sa vybrali do práce ako v ktorýkoľvek iný deň. Kto mohol tušiť, že sa prihodí tragédia, že sa zmenia toľké životy a niektoré aj navždy vyhasnú. Bola to veľká rodina, mali sedem detí, a keďže manželia sa venovali pracovným povinnostiam, požiadali susedu, aby bola opatrovateľkou a vypomohla. V čase obeda sa tri deti, už školopovinné, zdržiavali v domácnosti, najedli sa, a ako sa očakávalo, vrátili sa na vyučovanie. Niečo však nebolo v poriadku, pedagóg si všimol, že vyzerajú akosi inak. Choro. Pôsobilo to vážne, a tak ich poslali do nemocnice na vyšetrenie, aby sa preukázalo, o čo ide, či to náhodou nie je nákazlivé. Ktosi zo školy potom šiel k nim domov, napadlo mu, že by bolo vhodné skontrolovať aj ďalších súrodencov a ihneď po príchode sa zistilo, že aj ostatné deti sa fyzicky trápia.

Siedmi súrodenci napokon zomreli, bola to otrava. A kto bol obvinený? James ako otec nielenže oplakával smrť všetkých svojich detí naraz, navyše ho odsúdili na smrť za sedemnásobnú vraždu. Kým čakal na rozsudok, vynorili sa dôkazy, začali sa pridávať svedectvá, niekto bol pohnutý príbehom. Trvalo neuveriteľne dlho, kým sa prípad doriešil a on, zdrvený a nevinný, za mrežami prežil roky, 22 rokov sa nedalo dopátrať pravdy. Je to priam srdcervúce, a na jedného človeka až priveľká záťaž.

James Woodard

Nový rok 1980, ľudia sa iste tešili, iste si dávali predsavzatia a verili v to najlepšie. Aj jedna žena asi premýšľala, čo všetko stihne, z čoho má radosť, a čo očakáva, ale jej plány prekazila ohavnosť. Napadli ju, sexuálne zneužili a dobili na smrť. Hneď o deň neskôr zo spáchania trestného činu obvinili jej priateľa, James Woodard, 26-ročný mladík bol zadržaný a odsúdený. Nepomohli kľúčové svedectvá, nič neznamenalo ani to, že muž mal niekoľkokrát potvrdené alibi, že sa nachádzal úplne inde, ďaleko od miesta, kde ona naposledy dodýchala. Vo väzení sa nevzdal, písal listy, prosil o pomoc, ktorá mu napokon bola aj poskytnutá, ale neskoro, veľmi neskoro. Vinu mu na krk vešali 28 rokov, až potom sa konečne dokázalo, že na jeho prstoch nie je žiadna krv a prepustili ho. Nikto však nepovedal, ako mal ďalej žiť a nikto už nič nezmôže proti tomu, že minulosť sa vymazať nedá, čo ako by sme sa snažili.

Thomas Kennedy

Pripravte sa, toto je neuveriteľné. Odporné. Je to dôvod na žiaľ a zamyslenie sa, ako veľmi sme ovplyvnení tým, čo naši rodičia robia, ako sa správajú. Je to dôkaz, že deti si občas nevedia dať rady, a tak urobia nemysliteľné, povedia nepravdu, zničia a potupia. Lebo to nezvládajú lepšie.

Jedenásťročné dievčatko, volalo sa Cassandra Ann Kennedy, si raz vypočulo príbeh iného dieťaťa, nevlastný otec sa vtedy ocitol vo väzení za sexuálne zneužívanie. Ona sa rozhodla, že to skúsi, chcela totiž, aby jej otec odišiel preč, priveľmi pil alkohol a fajčil marihuanu a ona toho mala jednoducho dosť. Do detailov polícii vyrozprávala, ako ju znásilňoval, použila plyšové hračky, aby presne vypovedala, kde sa jej dotýkal a ako sa jej dotýkal. Výsledok si asi viete predstaviť, zadržanie, proces a odsúdenie. Prešlo dlhých 11 rokov, kým dospela do obdobia, že bola schopná očistiť ho svojím svedectvom, prípad sa otvoril, nevina sa potvrdila. A ona nikdy nebola potrestaná, že krivo svedčila, nikdy neniesla následok. Len sa zasa raz niekomu odobrali roky, ktoré sa vrátiť nedajú.