Ako vyplýva zo šesťstranového dokumentu, CIA sa zaujímala napríklad o financovanie politických strán, vnútornú rivalitu v ich rámci a o budúce vzťahy voči USA.
CIA zverejnenie svojich dokumentov odmietla komentovať. WikiLeaks zasa agentúre AP neodpovedala na otázky ohľadom pôvodu dokumentov. V zaslanom e-maile uviedla len to, že sú pravé. Aj keď je zverejnenie tajných materiálov CIA zarážajúce, nariadenia ohľadom zhromažďovania informácií, ktoré sa v nich objavili, sú podľa všetkého štandardné, napísala AP.
Francúzske médiá, ktoré sú momentálne zahltené materiálmi o predvolebnej kampani, keďže voľby prezidenta sa v krajine uskutočnia o dva mesiace, venujú dnes materiálom zverejneným platformou WikiLeaks relatívne malú pozornosť, všimla si agentúra AP.
Rozhlasová stanica Europe 1 pripomenula, že je všeobecne známe, že najväčšia informačno-bezpečnostná služba USA - Národná bezpečnostná agentúra (NSA) - odpočúvala mobilné telefóny francúzskeho exprezidenta Nicolasa Sarkozyho a nemeckej kancelárky Angely Merkelovej. Tri dokumenty, zverejnené dnes napríklad aj vo francúzskom denníku Libération, však naznačujú, že americké tajné služby žiadali od NSA, aby sledovala aj kandidátov francúzskych prezidentských volieb z roku 2012.
Najviac sa pritom zaujímali práve o Sarkozyho. Analytici CIA si neboli istí, či bude opätovne zvolený, zaujímali sa preto o jeho predvolebnú stratégiu, ale aj o vnútorné napätie v rámci Únie za ľudové hnutie (UMP), ktoré podľa CIA mohlo viesť k rozpadu tejto strany. Americké tajné služby sa zaujímali i o názory členov UMP na Sarkozyho, vrátane ich súkromných reakcií na jeho politické iniciatívy a predvolebnú stratégiu.
CIA sa vo svojom poverení pre NSA, datovanom 17. novembrom 2011, zaujímala aj o informácie o ďalších kandidátoch: Martine Aubryovej, Dominiquovi Straussovi-Kahnovi, Francoisovi Hollandovi, ale aj o Marine Le Penovej. Očakávané informácie sa mali týkať viacerých okruhov: od financovania kampane kandidátov, cez postoj k oddlženiu Grécka až po francúzsko-nemecké vzťahy.
Cieľom tejto špionážnej akcie bolo pokúsiť sa zistiť, ako by v povolebnom období mohla vyzerať politická scéna vo Francúzsku, aby sa na ňu stihli pripraviť americkí politickí stratégovia. Celá operácia trvala desať mesiacov a skončila sa v septembri 2012, keď už bolo vo Francúzsku po prezidentských voľbách, v ktorých zvíťazil Hollande, a keď už bola vytvorená aj nová vláda.
Kríza, ktorú priniesol koronavírus, nás silno zasiahla. Vopred ďakujeme každému, kto zašle hoci len niekoľko centov na náš
účet SK30 7500 0000 0040 2698 9329 Pomôžete tak ľudom, ktorí už roky pracujú pre vás, našich čitateľov, a to aj napriek nižšiemu platu či predĺženému pracovnému času.