Walkman spôsobil celosvetovú revolúciu v počúvaní hudby

Prvý Walkman vyrobený japonskou firmou Sony  bol na svete do mesiaca vypredaný. Prevratný vreckový audio prehrávač priniesol používateľom voľnosť pri počúvaní obľúbenej hudby, ktorú si mohli pohodlne vziať so sebou. 

Ako prvý umožnil oddeliť hudbu od jej pôvodcu americký vynálezca Thomas Alva Edison so svojím fonografom. Nasledovali gramofóny prehrávajúce gramofónové platne. Neskôr ovládli tisíce domácností rádiá. A potom prišiel walkman. Úplne prvý patent na malý prehrávač hudobných kaziet podal v roku 1978 Nemec Andreas Pavel, ktorý sa potom dlhé roky súdil s firmou Sony. Za zrodom prvého skutočného Walkmana stojí niekoľko osôb. Pôvodná myšlienka vytvoriť prenosný kazetový prehrávač skrsla v hlave Japonca Masaru Ibuka, elektronického vývojára a spoluzakladateľa firmy Sony. Masaru Ibuka bol rovnako ako hlava firmy Sony Akio Morita priaznivcom opernej hudby, ktorú chceli obaja muži počúvať počas dlhých transkontinentálnych letov. Oslovili teda svojho výkonného zástupcu Noria Ohgu s myšlienkou upraviť kazetový magnetofón tak, aby disponoval iba funkciou prehrávania a zvládol aj stereofónny záznam a zároveň by sa výrazne zmenšil a fungoval na batérie. Ohga teda tlmočil zadanie vývojárom, ktorí pri práci využili skúsenosti z prenosných kazetových magnetofónov. Po krátkom čase vznikol prvý prototyp prehrávača, ktorý si Ibuka na skúšku vzal na jednu z jeho zahraničných ciest. S prístrojom bol nadmieru spokojný, preto zašiel za Akiom Moritom, aby si ho aj on vyskúšal. Rovnako ako Ibuka, aj Morita bol z malého prehrávača s výborným zvukom nadšený. Následne vývojári dostali úlohu dokončiť prehrávač tak, aby ho spoločnosť Sony mohla čím skôr uviesť na trh. 
      

Walkman TPS-L2 mal svoju finálnu podobu o 4 mesiace neskôr. Disponoval dvoma slúchadlovými výstupmi, ovládaním hlasitosti a jeho hmotnosť bola 435 gramov. Pod názvom Walkman bol v roku 1979 uvedený v Japonsku, v USA a iných krajinách ho v tomto čase poznali najprv ako Soundabout, vo Švédsku to bol Freestyle a v Británii Stowawey. Akio Morita však nebol s názvom Walkman spokojný. Chcel, aby bol názov zmenený, to sa však kvôli veľkým investíciám a reklame neuskutočnilo. Napokon Morita rozhodol o tom, že ako v Japonsku, tak aj v zahraničí to bude Walkman. Prvotnú nedôveru japonských predajcov a  kupujúcich prameniacu z absencie funkcie záznamu hudby rýchlo vystriedal obrovský záujem a Sony v nasledujúcich šiestich mesiacoch nestíhala Walkmany vyrábať. Mobilné prehrávače uchvátili ľudí na celom svete a tie mizli z pultov obchodov rýchlosťou blesku. 
      

Spoločnosť Sony po tri desaťročia od uvedenia prevratnej novinky nepoľavila v úsilí o jej vylepšovanie. Magnetofónové kazety postupne vystriedali CD disky, neskôr vznikli pamäťové prehrávače a o pár rokov prišli MP3 prehrávače. V roku 2010 Sony ohlásila ukončenie výroby legendárnych Walkmanov. „Opaskový prehrávač“ však ostáva prvým prístrojom, ktorý poskytol ľuďom slobodu v počúvaní hudby v ich každodennom živote.