Výstavba R1 sa podpísala pod pokles nezamestnanosti aj rast cestovného ruchu

Prípadová štúdia dopĺňa výsledky minuloročného komentára IFP, podľa ktorého súvisí dostupnosť diaľnice alebo rýchlostnej cesty so znižovaním miery nezamestnanosti, a to o 0,9 až 1,6 percentuálneho bodu (p.b.). Výstavba rýchlostnej cesty R1 priniesla zníženie miery nezamestnanosti v okolitých okresoch dokonca o jeden až tri percentuálne body. Výška vplyvu však závisí aj od kvality dostupného ľudského kapitálu a miery urbanizácie.

"Na Slovensku ide o jediný prípad v nedávnej histórii, keď bol odovzdaný do užívania dlhší súvislý úsek diaľnice alebo rýchlostnej cesty (46 km v novembri 2011), zlepšujúci dostupnosť väčšieho regiónu," uviedol IFP.

Zníženie nezamestnanosti sa v období po dostavbe R1 koncentrovalo najmä v okresoch Banskobystrického kraja, južne a východne od R1, čo však pozitívne ovplyvnilo región ako celok. Ďalšie vplyvy je vidieť v okresoch Šaľa, Galanta a Hlohovec. Tie mohli z dostavby R1 rovnako benefitovať, keďže sa na ich území nachádzajú väčšie priemyselné parky a z daného územia sa stal logistický uzol.

Naopak, v okresoch Zvolen a Banská Bystrica bol efekt na nezamestnanosť minimálny, či dokonca opačný. "To môže súvisieť aj s tým, že ide o aglomeráciu, kde sa vytvára dostatok pracovných miest pre vlastné obyvateľstvo aj bez existencie súvislej rýchlostnej cesty, a kde bola miera nezamestnanosti nízka už pred dostavbou R1," vysvetľuje IFP.

Efekt na nezamestnanosť je viditeľný aj na úrovni obcí. Po dostavaní R1 sa odtok nezamestnaných do zamestnania v bezprostrednom okolí R1 zvýšil.

Spustenie R1 podľa štúdie prispelo aj k zatraktívneniu cestovného ruchu v regióne. Po dokončení a otvorení R1 sa zvýšil počet prenocovaní v dovolenkovom období najmä v turisticky atraktívnych regiónoch tejto oblasti, a to o 25 % až 70 % v porovnaní s dlhodobým priemerom v hlavnom dovolenkovom období.