Výstavba D1 by sa nemusela urobiť cez PPP, ako sa pôvodne plánovalo

Výstavba vybraných úsekov diaľnice D1 na severe krajiny by sa nemusela realizovať cez projekt verejno-súkromného partnerstva (PPP). Upozornil na to po dnešnom rokovaní vlády SR šéf rezortu dopravy Ján Figeľ.
Spôsob výstavby sa bude podľa Figeľa prehodnocovať, ak sa projekt nepodarí uzavrieť do konca augusta tohto roka. "Ak by sa nenaplnil tento termín, tak zostáva otáznik, či hľadať ďalší nový termín alebo alternatívy ďalšieho postupu," podotkol.
"My nie sme odkázaní len na PPP projekty, ale považujeme ich za zdroj mobilizácie súkromných zdrojov," vysvetlil minister. Inými možnosťami sú podľa neho napríklad pokračovanie v PPP projektoch za zmenených podmienok, klasická výstavba či posilnenie zdrojov z eurofondov.
Podľa Figeľa je predčasné tvrdiť, že augustový termín je nenaplniteľný. "Samotnú finančnú uzávierku má v rukách konzorcium, ktoré pozostáva zo stavebný firiem a bánk. Je viac na nich, ako dokážu naplniť potrebný finančný objem," konštatoval.
Uzavretie prvého balíka na výstavbu D1 sa už posúvalo niekoľkokrát. Prvý raz sa posunulo z polovice apríla na koniec mesiaca, následne do 28. mája, potom ho Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií (MDPT) SR po rokovaniach s EK odsunulo do 11. júna 2010 a následne do konca júna. Aktuálne je nový termín nastavený na 31. augusta.
Celý proces už niekoľko týždňov brzdia rokovania s Európskou komisiou (EK). Tá prešetruje environmentálne zaťaženie projektu. Ochranári aj niekoľkí vedci tvrdia, že výstavbou diaľnice sa poškodzuje vzácne rašelinisko na severe krajiny.
Súhlas EK je spojený s angažovanosťou Európskej investičnej banky (EIB) na financovaní projektu. Tá už podmienečne súhlasila s poskytnutím pôžičky v sume 1 miliarda eur. Komisia však zatiaľ nevydala oficiálne stanovisko k definitívnej angažovanosti EIB.
Do projektu, ktorého výstavba má stáť viac ako 4 miliardy eur, je zatiaľ pripravená vložiť peniaze Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBOR), a to 250 miliónov eur. Peniaze po odsúhlasení EK uvoľní aj Európska investičná banka, a to 1 miliardu eur. Následne by malo projekt úverovať aj niekoľko komerčných bánk. Slováci potom v priebehu 30 rokov zaplatia koncesionárovi vyše 9 miliárd eur nielen za výstavbu, ale aj údržbu cesty.

Zdroj: TASR