Vyročie prvého Slovenského štátu: Je komplikované opísať vzťah Tisa a Hitlera, myslí si historik

"Zachovali sa síce nemecké záznamy z rozhovorov Hitlera so slovenskými predstaviteľmi, tie však odpoveď na otázku, aký bol vzťah oboch mužov, nedávajú. Rovnako ani výmena oficiálnych zdvorilostných telegramov," uviedol.

Tisovi musel Hitler podľa Schvarca prinajmenšom imponovať, keď mu neprekážala ani jeho známa averzia voči kňazským sutanám a kolárom. "Hitler sa vo svojich "Tischgespräche" vyslovil viackrát o Tisovi, pravda pozerajúc na neho svojou pokrivenou optikou, pozitívne. Samozrejme, to mu na druhej strane nebránilo v tom, aby sa v kruhu svojich blízkych spolupracovníkov o Tisovi nevyjadroval s dešpektom a občas ho nenazýval posmešne farárikom," zdôraznil Schvarc.

Aj pre nemeckú diplomaciu bol podľa historika Tiso garantom slovenskej kolaborácie. "Viac-menej akceptovala jeho pozíciu a nepodrývala jeho autoritu. NSDAP, SS, najmä Himmlerova spravodajská služba Sicherheitsdienst (SD), vnímala Tisa diametrálne odlišne. Príčina tkvela v jej ideologickej predpojatosti a rezultovala z rázneho potierania politického katolicizmu, proti ktorému začal Heydrich ťaženie ešte v polovici 30. rokov. Preto vôbec neprekvapuje, že Tiso vyznieva vo väčšine elaborátov, správ a hlásení SD a priori negatívne," vysvetlil historik.

Pokiaľ ide o lojálnosť, nacisti podľa Schvarca v súvislosti s politikmi Slovenského štátu kladne hodnotili predovšetkým Vojtecha Tuku. "Či už to boli diplomati, vrcholní potentáti Tretej ríše, ľudia z prostredia SS. Dávali ho za vzor príkladnej nemecko-slovenskej kolaborácie. Jeho problém však tkvel v politickej izolovanosti a nedostatku popularity v slovenskej verejnosti. Podobne sa istý čas „vyhrieval na slnku“ nemeckej priazne Alexander Mach," povedal historik s tým, že Macha podporovali najmä SS a SD. Neskôr sa však podľa neho stal pre svoj alibizmus a viaceré zlyhania terčom kritiky spomenutých kruhov. Spočiatku bol podľa Schvarca so sympatiami vnímaný aj Ferdinand Ďurčanský.

"Len čo sa však pokúšal, akokoľvek naivne, o nezávislejšiu zahraničnú politiku a odmietavo sa staval k zásahom Berlína do slovenskej vnútornej politiky, dostal sa na čiernu listinu. Tiso ho po verbálnom tlaku Hitlera a ministra zahraničia Joachima von Ribbentropa koncom júla 1940 v Salzburgu musel odvolať a jeho rezorty prenechať predstaviteľom radikálneho krídla vládneho tábora," dodal Schvarc.

Samostatný Slovenský štát vyhlásili slovenskí predstavitelia 14. marca 1939. Deň na to obsadili nemecké jednotky územie Čiech a Moravy. Štátny útvar premenovaný neskôr na Slovenskú republiku stál na začiatku 2. svetovej vojny na strane hitlerovského Nemecka. Zaradenie Slovenska k víťazným krajinám 2. svetovej vojny ovplyvnilo predovšetkým Slovenské národné povstanie (SNP), ktoré vypuklo 29. augusta 1944 a tiež činnosť československej exilovej vlády v Londýne. Po vojne sa Slovensko stalo súčasťou obnoveného československého štátu.