Vyjadrenia politikov k výsledkom eurovolieb!

Smer-SD získal 24,09 percenta, čo znamená štyri mandáty. To je o jeden menej, ako má strana v súčasnosti. KDH má 13,21 percenta, obsadí dva mandáty. Nasleduje SDKÚ-DS (7,75 percenta), tiež tak získala dva mandáty. OĽaNO so 7,46 percentami hlasov získalo jeden mandát. Strany NOVA (6,83 percenta), SaS (6,66 percenta), SMK (6,53 percenta) a Most-Híd (5,83 percenta) získali vďaka volebnému výsledku po jednom mandáte. V eurovoľbách volilo na Slovensku opäť rekordne málo ľudí. Účasť bola nižšia ako v predchádzajúcich voľbách pred piatimi rokmi, a to 13,05 percenta.

Reakcie politikov na eurovoľby:

Gašparovič: Slabá volebná účasť je odrazom malej angažovanosti politických strán

Prezident SR Ivan Gašparovič očakával nízku účasť v sobotňajších (24.5.) voľbách do Európskeho parlamentu (EP). Taký slabý záujem ho však prekvapil. Slovensko tretíkrát skončilo na poslednom mieste v celej únii. Kým v EÚ je účasť okolo 43 percent, na Slovensku tesne presiahla 13 percent. V roku 2004 to bolo 16,96 percenta a v roku 2009 dosiahla 19,64 percenta.
      

Podľa Gašparoviča je to aj výsledkom malej angažovanosti sa stabilných politických strán. Ďalšiu príčinu vidí v europoslancoch. "Tí po zvolení odrazu strácajú kontakt nielen s občanmi a voličmi, ale zdá sa mi, že niekedy aj so štátnou politikou. A to je zlé," uviedol prezident pre TASR.
      

Myslí si, že by pomohlo, keby média niekoľkokrát do roka pripravili a odprezentovali diskusie s poslancami EP. Podobné stretnutia s ľuďmi by mali pravidelne organizovať aj samotní europoslanci. "Občania potrebujú, aby im vysvetlili, čo je ich náplňou práce, čo Európsky parlament prijal vo vzťahu k Slovensku, kde cítiť ich angažovanosť," vysvetlila hlava štátu.
      

Ako poznamenal prezident, Európsku úniu čaká v najbližšom čase reforma vzťahov medzi Európskym a národnými parlamentmi. "A o tomto by mali poslanci a politické strany diskutovať v priebehu celého roka," dodal. Pre Gašparoviča je veľkým prekvapením víťazstvo krajne pravicovo orientovaného Národného frontu vo Francúzsku. Líderka strany Marine Le Penová presadzuje, aby sa Francúzsko vzdalo eura a zrealizovalo referendum o vystúpení krajiny z EÚ. "Nie je to dobrý signál pre demokratické sily," konštatoval prezident.

Fico: Rešpektujem rozhodnutie voličov a ďakujem tým, ktorí prišli k urnám

Premiér a predseda Smeru-SD Robert Fico dnes poďakoval 13 percentám voličov, ktorí sa zúčastnili na sobotných (24.5.) voľbách do Európskeho parlamentu (EP) a zároveň konštatoval, že rešpektuje rozhodnutie zvyšných 87 percent občanov Slovenska využiť svoje právo nevoliť. Uviedol to v tlačovom vyhlásení, ktoré TASR sprostredkoval Úrad vlády SR.
      

"Postoj voličov na Slovensku je dôkazom, že problematika Európskeho parlamentu (EP) nie je v našej krajine v centre voličskej pozornosti," konštatoval Fico na margo rekordne nízkej volebnej účasti. Extrémne nízka účasť voličov na Slovensku podľa neho neumožňuje žiadne politologické závery z výsledkov jednotlivých politických strán. Skutočnosť, že SR po tretí raz za sebou zaznamenala najnižšiu účasť vo voľbách do EP z celej Európskej únie (EÚ) si však podľa premiéra vyžaduje otvorený dialóg zainteresovaných politických strán a inštitúcií Európskej únie. Dodal, že pod rekordne nízku účasť voličov na Slovensku sa podpísal aj pretrvávajúci nedostatočný záujem médií o európsku agendu, ktorá je síce často mimoriadne dôležitá, ale prezentovaná neatraktívnym a nezrozumiteľným spôsobom.
      

Predseda vlády a Smeru-SD zdôraznil, že víta výsledok lídra kandidátky Smeru-SD, podpredsedu Európskej komisie (EK) Maroša Šefčoviča. Šefčovič podľa neho získal demokratickú legitimitu ako kandidát so suverénne najvyšším počtom preferenčných hlasov medzi všetkými kandidátmi do EP. Šefčoviča vo voľbách označilo preferenčným "krúžkom" 66.966 voličov, druhá v absolútnom poradí preferenčných hlasov všetkých kandidátov do EP bola Monika Flašíková Beňová, tiež kandidátka Smeru-SD, so 46.860 preferenčnými hlasmi. Vláda SR bude navrhovať Maroša Šefčoviča do novovznikajúcej Európskej komisie na post zodpovedajúci jeho doterajším výsledkom. Premiér uviedol, že v tomto duchu vykoná v najbližších dňoch potrebné formálne kroky.

Klus: Ak by voliči mohli krúžkovať na viacerých lístkoch, zvýšilo by to účasť

Ak by voliči mohli svoje preferenčné "krúžky" rozdeliť na viacero straníckych kandidátok a kandidáti by potom postupovali do parlamentu výlučne na základe pridelených preferenčných hlasov, zvýšila by sa účasť občanov na voľbách. Pre TASR to povedal politológ Martin Klus. Pripomenul, že v parlamente sa práve teraz rokuje o novom volebnom kódexe, ktorý by bolo možné pozmeňujúcimi návrhmi upraviť. V nedeľu 25. mája pre TASR v bezprostrednej reakcii na rekordne nízku, iba trinásťpercentnú volebnú účasť na eurovoľbách uviedol, že jej zvýšeniu by pomohla vyššia personalizácia volieb.  To je možné dosiahnuť zmenou volebného systému na väčšinový alebo posilnením významu preferenčných hlasov. "Väčšinový systém Európska únia (EÚ) priamo odmieta. Aj krajiny, ktoré majú v parlamentných voľbách zaužívaný väčšinový systém, napríklad Veľká Británia, museli pri voľbách do Európskeho parlamentu použiť proporcionálny systém," poznamenal Klus.

"Skôr myslím na personalizáciu prostredníctvom preferenčného hlasu," dodal s tým, že takýto model by sa dal využiť tak v eurovoľbách, ako aj voľbách do Národnej rady (NR) SR. "V podstate by vo voľbách do EP, ale aj do NR SR mohlo všetko fungovať tak ako doteraz, akurát by pri rozdelení preferenčných krúžkov mohol volič kombinovať viacero straníckych kandidátok. V prípade volieb do EP dve, v prípade parlamentných volieb štyri," vysvetlil. "Podstatne viac preferenčných hlasov by tak mohli získať aj menšie strany, ak dokážu kandidovať známu osobnosť," dodal. Za najväčšiu výhodu pri eurovoľbách však považuje to, že by všetci kandidáti, ktorí by chceli byť zvolení do EP, museli ešte viac mobilizovať voličov a aj tých by širšia možnosť výberu pri voľbe mohla prilákať k urnám vo väčšom počte.
     

Podľa Pavla Nechalu, právnika spolupracujúceho s Transparency International Slovensko (TIS), by väčšinový systém výrazne zvýhodnil veľké strany, najmä Smer-SD, ale volebnej účasti by príliš nepomohol. "Myslím si, že to nie je problém, ktorý by sa dal riešiť legislatívne," poznamenal. "Jediná cesta je dlhodobo posilniť informovanie a vysvetľovanie európskych tém a toho, aké dopady na život ľudí majú rozhodnutia európskych inštitúcií," zdôraznil Nechala.
      

Výzvy na skvalitnenie informovania o európskych témach sa však na Slovensku objavujú pri každých eurovoľbách a napriek tomu účasť tento rok dosiahla negatívny rekord. "Úprava volebných legislatív, je najjednoduchšia cesta, ako dosiahnuť zmenu v 'kvalite' volených zástupcov a tým následne aj v politickej kultúre tejto krajiny," tvrdí Klus. Dodal, že v aktuálnych eurovoľbách postúpili kandidáti, ktorí získali najväčšie množstvá preferenčných hlasov, pred piatimi rokmi to tak však nebolo a do EP postúpila aj kandidátka, ktorá získala len o niečo viac ako 4000 preferenčných krúžkov. Navyše by podľa neho nový systém nenútil ľudí, aby dali obidva krúžky tej istej strane, čo by mohlo posilniť aj osobnosti na kandidačných listinách menších strán.

Matovič: Jediným vinníkom nízkej volebnej účasti sú politici
Jediným vinníkom nízkej volebnej účasti v sobotňajších (24. 5.) voľbách do Európskeho parlamentu (EP) sú politici, ktorí ľuďom dostatočne politiku zhnusili. Pred novinármi to dnes uviedol líder OĽaNO Igor Matovič, ktorého hnutie podľa odhadovaných výsledkov získalo v eurovoľbách jeden mandát. Toho by sa mal zatiaľ ujať poslanec NR SR Branislav Škripek. "Politici urobili všetko pre to, aby ľudia voliť nechodili. Zároveň nedokázali ľuďom vysvetliť, prečo sú tieto voľby dôležité," povedal v jednej z reštaurácií v bratislavskom Ružinove, kde si hnutie OĽaNO pozvalo svojich priaznivcov. Podľa jeho slov je však rád, že z voličov OĽaNO až 95 percent využilo krúžky, čiže nad voľbou rozmýšľali. Matovič priznal, že predpokladal v rámci hnutia víťazstvo lídra kandidátky Jozefa Viskupiča a že Škripek bude v tesnom závese. "Aj vzhľadom na nízku účasť je výsledok takýto, rešpektujeme ho. Bola to súťaž tém, ktoré jednotliví kandidáti prinášali. Výsledkom je, že vyhrala téma hlasu kresťanov v Európe, ktorú priniesol Braňo Škripek," dodal.

Šefčovič má záujem pokračovať v práci eurokomisára
"Ak by som aj mal určiť preferenciu, chcel by som sa venovať oblastiam ako je medzinárodný obchod, digitálna agenda, energetické témy," priblížil úspešný kandidát Smeru. Podľa Šefčoviča bude ale veľa záležať od toho, kto sa stane predsedom EK a aké bude samotné zloženie komisie. Myslí si, že nového predsedu v tomto smere nečaká jednoduchá úloha. "Komisia by mala naozaj vyváženým spôsobom reprezentovať nové i staré členské krajiny, malé i veľké štáty i hlavné politické strany v Európskom parlamente, bude to teda pre predsedu dosť zložitá matematika," skonštatoval Šefčovič.

Figeľ: Volebný výsledok je pre KDH povzbudením
Volebný výsledok 13,21 percenta, ktorý dosiahlo KDH v sobotňajších (24. 5.) voľbách do Európskeho parlamentu (EP), je pre kresťanských demokratov povzbudením. Na dnešnej hodnotiacej tlačovej konferencii to uviedol líder KDH Ján Figeľ s tým, že tí, ktorí volili KDH, podporili líniu silnej rodiny a lepšej Európy. Podľa Figeľa volebné výsledky zo soboty hovoria, že stredopravé strany majú navrch. "Slovensko odmietlo výrazný extrémizmus či prejavy krajnej politiky," povedal. Na druhej strane ho neteší nízka volebná účasť na Slovensku. "Trinásť percent občanov zvolilo 13 poslancov, toto je slovenský paradox. Tak málo účasti v tak dôležitých voľbách je výkričníkom pre nás všetkých. Demokracia potrebuje demokratov, angažovaných občanov," apeloval. Ako tvrdí, KDH je sklamané z tejto nízkej účasti. "Je to výzva pre celú spoločnosť, aby sa európska agenda stávala každodennou domácou, nie zahraničnou. Pre KDH je európska problematika súčasťou slovenskej politiky," uistil. Vie si predstaviť napríklad spojenie eurovolieb s prezidentskými. "Stojí to za zamyslenie, päťročný cyklus sa zhoduje. Mali by sme hľadať všetky spôsoby, ktoré ľudí vtiahnu do európskych vzťahov oveľa viac," odporučil.

Novozvolená europoslankyňa za KDH Anna Záborská sa obáva, ako bude v Bruseli vysvetľovať opätovne rekordne najnižšiu volebnú účasť na Slovensku. "Naše aktivity v europarlamente sú rôznorodé, komunikácia s občanmi počas celého obdobia je veľmi intenzívna. Nejde nám ale len o účasť voličov KDH, ale o účasť ako takú," deklarovala. Poukázala tiež na stovky stretnutí, ktoré absolvovala, ale na verejnosť sa cez médiá dostal len zlomok.

Opätovne zvolený europoslanec Miroslav Mikolášik (KDH) vyzval občanov, aby neignorovali, že europoslanci môžu byť vyslancom ich požiadaviek smerom na Európu, ale aj dovnútra na Slovensko. Aj on apeloval na lepšie informovanie o dianí v Bruseli a aktivitách slovenských europoslancov.

SNS ďakuje voličom za hlasy, s výsledkom volieb spokojná nie je
Slovenská národná strana (SNS) ďakuje všetkým voličom, ktorí vzali zodpovednosť do vlastných rúk a prišli k volebným urnám v sobotňajších voľbách (25. 5.) do Európskeho parlamentu (EP). S výsledkami však spokojná nie je. "Výsledok eurovolieb nie je uspokojivý a alarmujúca je najmä rekordne nízka účasť voličov," uviedol pre TASR predseda strany Andrej Danko. Zdôraznil, že rekordne nízka účasť na eurovoľbách nezodpovedá faktu, že dnes sa v mnohých dôležitých agendách o Slovensku rozhoduje v Bruseli, a nie v Bratislave. "K tomu však prispel aj dlhodobý bojkot 'siedmej veľmoci' – väčšiny médií – ktorých úlohou je informovať a vzdelávať ľudí tiež v oblasti uvedomenia si vlastnej zodpovednosti za svoj osud a za osud svojej krajiny aj využitím volebného práva," poznamenal Danko.

Frešo: Na Slovensku pozorujeme celkový ústup ľavice
Voľby do Európskeho parlamentu (EP) ukázali, že nielen klesá dôvera ľudí v stranu Smer-SD, ale narastá dôvera v stredopravé strany, a to nie iba na Slovensku, ale v celej Európe. Na dnešnej tlačovej konferencii to vyhlásil líder SDKÚ-DS Pavol Frešo s tým, že sa pozoruje celkový ústup ľavice, čo je významné aj pre SDKÚ-DS. Na margo rekordne nízkej volebnej účasti na Slovensku poznamenal, že sa hovorí, že ľudia práci europoslancov nerozumejú. "Budeme navrhovať, aby sa všetci trinásti zvolení europoslanci zišli a povedali si, čo sú hlavné záujmy Slovenska, ktoré budú v EP obhajovať," avizoval.

Zvolený europoslanec a podpredseda SDKÚ-DS Ivan Štefanec chce v EP spolutvoriť európsku politiku. "Najdôležitejšou témou sú pracovné miesta. Budem predkladať ekonomické návrhy a zabraňovať, aby na Slovensko prichádzali nové dane. Budem tiež presadzovať zachovanie daňovej suverenity v oblasti priamych daní," deklaroval. Štefanec je tiež za uzatvorenie zmluvy o voľnom obchode medzi EÚ a USA, rád by dával viac prostriedkov na vzdelanie, príležitosť pre veľké zlepšenie vidí aj vo sfére eurofondov.

Podľa staronového europoslanca Eduarda Kukana (SDKÚ-DS) sa musia všetci zvolení slovenskí europoslanci pokúsiť o koordinovanejšie zaradenie do výborov EP a na efektívnejšom obhajovaní záujmov SR. Kukan sa bude naďalej angažovať v zahranično-politickej oblasti s orientáciou najmä na Balkán. Ako novú agendu si pribral starostlivosť o seniorov, o päťdesiatnikov, ktorí prišli o prácu, o kvalitu potravín a životného prostredia.

Most-Híd je s jedným poslancom spokojný, účasť hodnotí ako neúspech

Strana Most-Híd dosiahla v eurovoľbách svoj cieľ, a to mať aspoň jedného europoslanca. Z tohto pohľadu hodnotí eurovoľby pozitívne. Inak to vidí v prípade rekordne nízkej volebnej účasti. "Z pohľadu slovenskej politiky hodnotíme voľby ako neúspech. 13-percentná volebná účasť sa nedá ani inak hodnotiť," povedal predseda strany Béla Bugár po zverejnení oficiálnych výsledkov sobotňajšieho hlasovania (24.5.). Pripustil, že očakával vyššiu volebnú účasť aj lepšie percentuálne výsledky. "Musíme sa vo vnútri strany pozrieť veľmi otvorene a konštruktívne na to, čo bránilo tomu, okrem nízkej účasti, aby sme dosiahli ešte lepší výsledok," uviedol. Je rád, že strana vďaka svojmu europoslancovi Józsefovi Nagyovi posilní v EP frakciu európskych ľudovcov (EPP). "Aj vďaka nám má slovenská pravica v Európskom parlamente silnejšie zastúpenie." Bugár zároveň poďakoval všetkým kandidátom strany za ich prácu.

Lipšic: Voľby do EP ukázali, že so stranou Nova treba rátať

Výsledok strany Nova vo víkendových voľbách do Európskeho parlamentu (EP) považuje jej líder Daniel Lipšic za úspech. Ako uviedol na dnešnej tlačovej besede, výsledok ukázal, že so stranou treba počítať. "Sme prvou stranou v histórii Slovenska, ktorá predtým, ako prešla parlamentnými voľbami, získala zastúpenie v Európskom parlamente," zdôraznil Lipšic. Ako dodal, ich cieľom bolo získanie dvoch mandátov, ale aj tak výsledok považujú za úspech.  Nova získala vo víkendových voľbách do európskeho parlamentu 6,83 percenta hlasov, čo znamená jedného poslanca v europarlamente. Jana Žitňanská sa prekrúžkovala z druhého miesta kandidačnej listiny. "Jeden z dôvodov nízkej účasti je, že ľudia málo vnímajú to, čo europoslanci môžu robiť alebo aj reálne robia," povedal šéf Nova na margo volebnej účasti. Tá bola 13,05 percenta, čo je najmenej v celej únii aj v histórii slovenských eurovolieb. Mnohé strany podľa jeho slov posielajú do Bruselu ľudí, ktorí idú na politický dôchodok. Lipšic je presvedčený, že Žitňanská bude prítomná v slovenskej politike aj naďalej. "Bude dôkazom toho, že výkon mandátu v EP sa dá robiť tak, aby bol viditeľný pre ľudí na Slovensku," zdôraznil predseda strany. Z výsledku volieb sa podľa Lipšica nedajú robiť veľké analýzy pre stredopravé spektrum. Dodal však, že jednu analýzu možno spraviť. "Smer prehral ďalšie voľby veľmi výrazne. Po prezidentských voľbách je to druhá výrazná prehra Smeru," zdôraznil.

Žitňanská sa chce aj v europarmalente venovať témam, ktorými sa zaoberala na Slovensku, a to sú najmä sociálne veci a školstvo. "Neberiem tento mandát ako únikovú cestu z politiky, únikovú cestu zo Slovenska, skôr naopak," dodala nová europoslankyňa.

Socialisti podľa Blahu síce prehrali, ale ľavica posilnila
Socialisti eurovoľby v Európskej únii podľa predsedu parlamentného výboru pre európske záležitosti Ľuboša Blahu (Smer-SD) síce tesne prehrali, ale keďže narástla radikálna ľavica aj zelení, ľavica v Európskom parlamente posilnila. Ako povedal Blaha dnes pre agentúru SITA, aj liberáli sú v Európe skôr doľava. „Takže tlak na vládnucu pravicu bude silný,“ uviedol s tým, že ho teší úspech švédskej a talianskej ľavice a je rád, že v Grécku porazila pravičiarov silne ľavicová Syriza. Blaha upozornil, že napriek veľkému prepadu vyhrali voľby ľudovci, teda kresťanskodemokratická pravica. „Svoje víťazstvo však opiera o kontroverzného Viktora Orbána či Silvia Berlusconiho, čo ju bude strápňovať a prenasledovať celých päť rokov,“ vyhlásil. Ak sa podľa neho šéfom Európskej komisie stane kandidát EPP Jean-Claude Juncker, naďalej sa bude škrtať, EÚ bude najmä o biznise. „Navyše, Juncker je ešte nudnejší typ politika ako súčasný predseda Európskej rady Herman Van Rompuy, takže EÚ bude pre väčšinu populácie naďalej symbolom technokratickej odtrhnutosti od reálneho života,“ uviedol Blaha.

Najsmutnejší je podľa Blahu v eurovoľbách nárast krajnej pravice, ktorá triumfovala aj v rozhodujúcich štátoch, vo Francúzsku či v Británii. „Výsledok krajnej pravice je nechutne vysoký, ale nie tak, ako sa očakávalo, takže budú síce hlučnejší, ale nie až takí nebezpeční. EÚ ide ďalej,“ konštatoval Blaha.