Bola im predpovedaná obrovská budúcnosť. Mali sa zaradiť po bok Pelého, Maradonu, Ronalda či Messiho. Títo „zlatí chlapci“ sa však športovými velikánmi nestali. V prvej časti našej novej rubriky si posvietime na zvláštny príbeh hráča, ktorý mal doviesť Spojené štáty americké k futbalovej nesmrteľnosti.
Fredua Korateng Adu sa narodil a vyrastal v Ghane, kde trávil čas hraním futbalu so staršími kamarátmi. Keď mal osem rokov, na jeho rodinu sa usmialo šťastie, pretože jeho matka Emelia vyhrala zelenú kartu v lotérii, organizovanej vládou USA. Aduovci sa presťahovali do Marylandu, kde mladý Freddy naplno rozvinul svoj futbalový talent. Takmer hneď po príchode do štátov si ho všimol miestny tréner a Adu sa dostal do výberu v kategórii do 14 rokov, ktorý mal slúžiť ako prípravka pre budúcich olympionikov. V rámci jedného z turnajov si Freddyho tím zahral proti tradične silným výberom Juventusu a Lazia, zvíťazil, a prisťahovalec bol vyhlásený najužitočnejším hráčom turnaja. V trinástich rokoch mu bolo udelené americké občianstvo.
O rok neskôr sa stal najmladším Američanom v histórii, ktorý podpísal profikontrakt. V prvom kole draftu v roku 2004 si ho vyhliadol klub D.C. United. Štrnásťročný Adu si svoj debut odkrútil v druhom polčase prvého zápasu novej sezóny proti San Jose a stal sa najmladším hráčom v histórii USA, ktorý sa objavil v profesionálnom športovom zápase. O dva týždne neskôr strelil svoj prvý gól a úvodnú sezónu dokončil s piatimi gólmi a tromi asistenciami v 30 zápasoch. Verejnosť tak logicky zbystrila pozornosť, hoci odborníci tvrdili, že na najvyššiu úroveň ešte nie je mentálne a fyzicky pripravený. Ako sa neskôr ukázalo, mali pravdu.
Adu sa v ďalšej sezóne posťažoval na nedostatok herného času a v novembri 2006 absolvoval skúšku v slávnom Manchesteri United. Nedostal však pracovné povolenie, a tak strávil dva týždne trénovaním na štadióne Old Trafford. Následne sa vrátil domov, kde sa mu začalo dariť ešte viac a v americkej MLS sa dvakrát dostal do výberu All-Stars. Na konci roku 2006 prestúpil do Realu Salt Lake, jeho cena však celosvetovo stúpla na majstrovstvách sveta do 20 rokov v roku 2007, kde si ho všimol tradičný portugalský klub, Benfica Lisabon. Suma za prestup? Dva milióny dolárov. Práve v tomto období sa o ňom začalo hovoriť ako o ďalšom Pelém, mladý hráč bol doslova na roztrhanie a chýry o jeho sláve neunikli ani Slovensku. Ak ste si v tom čase kúpili hocijaký futbalový magazín, bolo prakticky isté, že v ňom nájdete zmienku o tomto americkom zázraku.
Tu však rozprávkový príbeh naráža na realitu. Benfica nechcela uponáhľať vývoj mladého hráča a poslala ho na hosťovanie do AS Monaco, kde sa nepresadil. V roku 2009 hral za maličký portugalský klub Belenenses, kvôli zraneniu však nastúpil len do troch zápasov. Benfica ho následne uvoľnila na ďalšie hosťovanie, tentokrát do gréckeho Arisu, kde odohral päť zápasov. Po jedenásťzápasovej anabáze v tureckom Rizespore ho materský klub v roku 2011 predal do Philadelphie.
V tom čase bolo nad slnko jasné, že Adu ani zďaleka nenaplní do veľkej miery prehnané očakávania médií a verejnosti. V MLS vydržal dva roky, v apríli 2013 prestúpil do Bahie, no v novembri toho istého roku ho klub prepustil. Adu bol len tieňom talentovaného futbalistu, ktorý strašil obrany súpera. Od roku 2014 sa snažil nájsť si nový tím, no nikde nevydržal dlho. Postupne si zahral v Srbsku, Fínsku, dokonca v nižšej americkej súťaži, posledné dva roky kariéry strávil ako tréner v Marylande.
V októbri 2020 však meno Freddy Adu vo svete opäť zarezonovalo. Stále len 30-ročný hráč sa dohodol na zmluve so švédskym Österlen FF, ktorý postúpil do tretej ligy. Príchod vyhasnutej posily sa zdržoval a Adu zamieril do Švédska v januári tohto roka. Po mesiaci strávenom v novom pôsobisku s ním klub rozviazal zmluvu. Odôvodnil to hráčovou nedostatočnou fyzickou a mentálnou vybavenosťou. Futbalista, ktorý mal nad hlavu dvíhať pohár Ligy majstrov v drese Realu Madrid či Barcelony, zrazu nebol dobrý ani pre amatérsku súťaž.
Príčin, prečo Adu vyhorel, je niekoľko, hlavne ide o odstrašujúci príklad toho, že extrémne rýchly prechod dieťaťa medzi dospelých hráčov môže jeho vývoju skôr uškodiť, než pomôcť. Futbalista, ktorého rodičia kedysi odmietli ponuku Interu Miláno, si zahral za pätnásť klubov v deviatich krajinách a stal sa symbolom nenaplneného potenciálu. Otázkou ostáva, či bol jeho talent naozaj taký výrazný, alebo sa stal obeťou mediálnej masáže, ktorá v ňom videla niekoho, kým sa v skutočnosti nikdy stať nemohol.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies