Vydieračom potvrdili tresty, o ich šéfovi rozhodnú neskôr

Zamietol tak odvolanie prokurátora, podľa ktorého boli tresty uložené prvostupňovým súdom príliš mierne, ako aj odvolania obžalovaných, ktorým sa zdali príliš prísne. O treste pre samotného šéfa skupiny Štvrteckého však rozhodnú samostatne, keďže ten senátu prostredníctvom pošty oznámil, že je hospitalizovaný a na verejnom zasadnutí sa nemôže zúčastniť. Piati členovia skupiny, konkrétne Patrik Šnajder, Jozef Helt, Jozef Fila, Martin Jamrich a Radim Chanečka požiadali súd o konanie v neprítomnosti. Jediného prítomného Zdeňka Uhlířa po verdikte súdu z pojednávacej miestnosti odviedli priamo do výkonu trestu. Zvyšní dvaja členovia skupiny akceptovali tresty uložené prvostupňovým súdom a preto sa ich zasadnutie netýkalo.

Špecializovaný trestný súd v Pezinku uložil členom skupiny v septembri 2015 tresty v rozmedzí od štyroch do 21 rokov. Prípadom sa pritom zaoberal už po druhýkrát. Samotnému šéfovi vydieračskej skupiny Miroslavovi Štvrteckému v septembri minulého roku Špecializovaný trestný súd vymeral trest 21 rokov väzenia. Stalo sa to v rámci pojednávania o určení výšky trestu pre právoplatne odsúdených páchateľov. Trest 20 rokov dostal člen skupiny Patrik Šnajder. Na osem rokov väzenia odsúdili ďalšieho kľúčového člena skupiny Petra Havlíčka. Podľa predsedu senátu v tomto prípade súd zohľadnil to, že sa k činom priznal, oľutoval ich a aktívne pomáhal v odhaľovaní trestnej činnosti. Zdeňek Uhlíř dostal sedem rokov, Jozef Fila a Jozef Helt po šesť rokov, Radim Chanečka päť rokov a deväť mesiacov, Martin Jamrich päť rokov a šesť mesiacov a Rastislav Zajc štyri roky.

Miroslava Štvrteckého, ktorého vydieračská skupina pôsobila prevažne na Záhorí, Špecializovaný trestný súd pôvodne právoplatne odsúdil na 24 rokov väzenia. Trest mu vymerali v roku 2010 a vo februári 2011 ho potvrdil aj Najvyšší súd SR. Vo väzení už strávil deväť rokov. Tam aj požiadal o obnovu konania, čomu Špecializovaný trestný súd 15. júna 2015 vyhovel. Povolili mu však len konanie pre rozhodnutie o výške trestu, nie pre rozhodnutie o vine. Voči tomuto rozhodnutiu sa odvolal, a tak o obnove konania rozhodoval senát najvyššieho súdu. Aj ten nakoniec povolil obnovu konania, tiež však len pre rozhodnutie o výške trestu.

Spis prípadu však Špecializovanému trestnému súdu doručili z najvyššieho súdu až po niekoľkých dňoch. Súd následne rozhodol o vzatí Štvrteckého do väzby, ale bolo to až osem dní po rozhodnutí o povolení obnovy konania, čo znamená, že bol prekročený zákonný limit na takéto rozhodnutie. Preto sa Štvrtecký proti rozhodnutiu o vzatí do väzby odvolal a najvyšší súd ho prepustil na slobodu. Rovnako sa tak stalo v prípade členov jeho skupiny.

Špecializovaný trestný súd aj najvyšší súd po medializácii prípadu zverejnili vyhlásenia, v ktorých trvajú na tom, že v prípade nepochybili.