Vrzgulová vidí vo vyjadreniach voči menšinám paralelu s minulosťou

"Kým vyjadrenia v polovici 30. rokov 20. storočia sa týkali Židov, tak dnes sa týkajú napríklad Rómov. Čiže fokus extrémneho vyjadrovania sa posunul na inú menšinu v krajine a princípy sú podobné. Či už verbálne útoky, hanlivé označovania týchto ľudí, návrhy, aký by mal byť osud menšiny v budúcnosti a tak ďalej," povedala Vrzgulová.

Zdôraznila, že vyjadrenia vníma ako test kritiky spoločnosti voči výpadom extrémistov. "Oni si vlastne testujú terén a keď spoločnosť kriticky nereaguje a nechá ich zatiaľ hovoriť, tak druhá fáza bude, že budú konať. A to je ďalšia paralela s minulým storočím. Dúfam, že sa jej nedožijeme," konštatovala.

Každý by podľa nej mal reagovať na akékoľvek takéto vyjadrenia vo svojom okolí ich odmietnutím. "Ja by som v tejto chvíli zostala na úrovni jednotlivca. Keď som svedok nejakej situácie, kde takéto vyjadrenie počujem, tak jednoducho poviem, že toto podľa môjho názoru nie je správne vyjadrenie a poviem aj prečo. Je potrebné sa verejne vyjadriť, nemožno byť ľahostajní, zavrieť oči a ústa a tváriť sa, že mňa sa to netýka, lebo sa ma to týka," dodala.

I štát má podľa Vrzgulovej svoje inštitúcie a nástroje na to, aby sa voči takémuto správaniu vymedzil, či už je to legislatíva a jej uplatňovanie alebo aj samotné uvedomenie si politikov, že by mali byť autoritami a ich správanie príkladom.