Vplyv západných sankcií na ruskú ekonomiku sa už skončil

"Od roku 2012 celý rast ruskej ekonomiky na viac ako 90 % ťahá domáca spotreba. Pád cien ropy a silná devalvácia rubľa priniesla jej výrazný pokles. V krajine vzrástli ceny, zároveň klesli mzdy a zvýšila sa nezamestnanosť. Tie faktory spolu s negatívnymi vyhliadkami trhu práce nútia ľudí k obmedzovaniu výdavkov, čo negatívne ovplyvňuje celú ekonomiku," vysvetlil Nadoršin.

Nadoršin upozornil, že problém je v štruktúre ruskej ekonomiky, ktorej chýbajú silné exportné odvetvia. "Ruské firmy vyrábajú predovšetkým pre domáci trh a keď klesá, ťažko nahrádzajú strácajúci sa odbyt. Okrem surovín exportujú len veľmi málo tovarov. Je to veľký paradox, pretože podľa ekonomickej teórie by sme mali mať na medzinárodných trhoch veľkú komparatívnu výhodu vďaka slabej mene. V praxi však nemáme takmer čo ponúknuť a vyviezť," dodal ruský ekonóm.

Podľa Nadoršina sankcie EÚ a USA voči Rusku, ktoré sa uplatňujú od roku 2014, ruskú ekonomiku ovplyvnili, no ani zďaleka nie takým spôsobom, aby ju stiahli do recesie. "V roku 2014, keď prišli sankcie, mala ruská ekonomika veľký reformný deficit. Naša ekonomika už rok predtým začala stagnovať a jej rast bol z roka na nižší. V roku 2013 bol rast ekonomiky 1,3 %, o rok už len 0,6 %. Bolo evidentné, kam smerujeme. Vonkajšie efekty ako pokles cien ropy a sankcie už dokonali dielo skazy. Sankcie západných krajín ovplyvnili finančné trhy. Bol to silný, no len dočasný a krátkodobý šok. Efekt západných sankcií sa tak vyčerpal najneskôr do úvodu roku 2015," uzavrel Nadoršin.