Vplyv internetu ako zdroja informácií rastie

Zber dát v krajinách robila agentúra Ipsos, v každej krajine na reprezentatívnej vzorke zhruba tisíc ľudí, pričom sa Slovensku sa agentúra spytovala 1 024 respondentov v termíne od 8. do 22. marca. Otázky sa týkali hlavných problémov v danej krajine a v Európe, pýtali sa tiež na výber médií, názory na Rusko, Európsku úniu a euroatlantické inštitúcie. Výsledky prieskumu na tohtotýždňovej tlačovej konferencii v Bratislave prezentovala riaditeľka európskej kancelárie Medzinárodného republikánskeho inštitútu Miriam Lexmann.

Podľa prieskumu len málo ľudí uviedlo, že väčšinu informácií čerpá z novín (3 percentá v Maďarsku, najviac, 14 percent na Slovensku). Internet je pritom rastúcim zdrojom informácií, obzvlášť medzi mladými. Na Slovensku 23 percent respondentov uviedlo, že hlavným zdrojom informácii je pre nich internet, pre 30 percent to je verejnoprávny rozhlas a televízia a 33 percent získali súkromné stanice. Internet ako zdroj informácii každý deň používa 40 percent Slovákov, 32 percent ho používa raz-dvakrát do týždňa, 16 percent raz – dvakrát mesačne a 12 percent zvolilo možnosť nikdy.

V prieskume 38 percent respondentov zo Slovenska, najviac spomedzi krajín V4, uviedlo, že mainstreamové médiá sú profesionálne a nezaujaté a poskytujú všetky informácie, ktoré respondent potrebuje vedieť. Rovnaký počet respondentov uviedol, že takéto médiá sa snažia byť profesionálne a nezaujaté, ale ich svetonázor im nedovoľuje poskytnúť čitateľovi všetky informácie. Podľa 24 percent opýtaných väčšinové médiá nezaujímajú fakty, ale zameriavajú sa na propagáciu toho, čo slúži ich záujmom.

Na otázku, ako často respondenti čítajú alebo pozerajú alternatívne médiá, 11 percent opýtaných Slovákov uviedlo možnosť „každý deň“, 23 percent odpovedalo „príležitostne“, 22 percent „občas“ a 45 percent „nikdy“. Možnosť nikdy si zároveň zvolilo najmenej respondentov spomedzi V4. Z tých, čo alternatívne médiá čítajú, 34 percent tvrdí, že ich čítajú, aby mali všetky uhly pohľadu na nejakú vec a sami sa rozhodli, čo si myslieť. Ako zdroj zábavy ich číta 26 percent, 28 percent odpovedalo, že alternatívne médiá číta preto, lebo mainstreamové médiá často neinformujú o určitých udalostiach a 12 percent uviedlo, že alternatívne médiá čítajú, pretože mainstreamové médiá sú zaujaté a iba alternatívne hovoria pravdu.

Ako ďalej informovala Lexmann, keď respondentom povedali, že niektoré z alternatívnych médií financuje Rusko, opýtaní tomu väčšinou neverili. Na Slovensku osem percent ľudí verí, že za alternatívnymi médiami sú Rusi, 16 percent tvrdí, že by boli znepokojení, ak by tieto médiá Rusko financovalo, ale nevideli dôkazy, že by tomu skutočne tak bolo. To, že ich nezaujíma, či Rusko takéto médiá financuje, hlavne, že hovoria pravdu, tvrdí 38 percent opýtaných a rovnako 38 percent opýtaných uviedlo, že neverí tomu, že Rusko alternatívne médiá financuje, znie to pre nich ako konšpirácia.

Okrem otázok o médiách sa v prieskume pýtali aj na politické otázky. Väčšina obyvateľov krajín Visegrádskej štvorky neverí, že ich deti majú vo svojich krajinách budúcnosť. Na Slovensku tomu neverí 67 percent respondentov, v Českej republike najmenej, 57 percent. Naopak, v Poľsku je to 75 percent a v Maďarsku 74 percent. Za najdôležitejšie problémy, ktorými by sa mala Európa zaoberať, považujú občania V4 terorizmus a migráciu. Tieto témy považovalo za najdôležitejšie 46 percent Čechov, 44 percent Maďarov, 32 percent Slovákov a 28 percent Poliakov. Témy mieru a bezpečnosti neprekročili jednociferné číslo, ani témy ekonomiky a korupcie. Napriek tomu otázky ekonomiky a kvality života na národnej úrovni dominovali. Slováci označili korupciu (19 percent), chudobu (17 percent), nezamestnanosť (16 percent), zdravotnú starostlivosť (9 percent) a domácu politiku (6 percent) za najväčšie problémy na domácej scéne. Maďari označili chudobu (28 percent), korupciu (15 percent), nezamestnanosť (13 percent) a zdravotnú starostlivosť (12 percent) za najdôležitejšie domáce otázky. Poliaci spomínali domácu politiku (17 percent), chudobu (14 percent), prácu (13 percent), zdravotnú starostlivosť (10 percent) a korupciu (6 percent).