Vojenská služba má byť celoživotným povolaním

Podľa schváleného návrhu by mohli profesionálneho vojaka vymenovať do stálej štátnej služby po sedemnástich rokoch služobného pomeru, a to z dočasnej štátnej služby na základe žiadosti. Do stálej štátnej služby nebudú môcť byť vymenovaní vojaci vo vojenskej hodnosti vojak 2. stupňa, slobodník a poručík. "Do stálej štátnej služby sa dostane menšie množstvo personálu, ktorý bude motivovaný slúžiť čo najdlhšie obdobie," zdôvodnili autori zákona. Počítajú aj s tým, že im tieto zmeny pomôžu stabilizovať osobitný účet, z ktorého sa vyplácajú výsluhové dôchodky. "Úmerne s predĺžením priemernej dĺžky služobného pomeru profesionálnych vojakov sa predĺži aj doba ich prispievania do osobitného účtu, a na druhej strane sa úmerne zníži počet poberateľov výsluhového dôchodku a skráti sa doba poberania výsluhového dôchodku". 

V porovnaní so súčasnou právnou úpravou chcú pre profesionálnych vojakov aj osobitný druh štátnej služby, ktorým má byť krátkodobá štátna služba. Tento druh štátnej služby má pomáhať vykryť dočasnú potrebu personálu v nedostatkových odbornostiach. Bude určená najmä pre občanov, ktorí splnili zákonné podmienky prijatia a majú skúsenosť s vojenskou službou buď profesionálneho vojaka, alebo obdobnej štátnej služby. Dĺžka krátkodobej štátnej služby sa odvíja od konkrétnej plnenej úlohy, pre ktorú sa funkcie v nej vytvárajú – v prvom kontrakte je to najviac jeden rok. Túto dobu možno opätovne predlžovať, najdlhšie však na tri roky. Profesionálnych vojakov v krátkodobej štátnej službe, na rozdiel od ostatným vojakov v iných druhoch štátnej služby, nesmú povyšovať a ustanoviť do iných funkcií. Do krátkodobej štátnej služby môže byť profesionálny vojak vymenovaný po skončení prípravnej štátnej služby, alebo aj bez jej absolvovania, ak má skúsenosti s vojenskou službou. 

Autori návrhu v snahe o prechod vojenskej služby na celoživotné povolanie navrhujú predĺžiť trvanie štátnej služby pre jednotlivé vojenské hodnosti. Okrem toho sa skracuje doba, po ktorej by vojaci v jednotlivých hodnostiach mohli prejsť na vyššiu hodnosť. Návrhom sa ustanovuje aj jednotná veková hranica pre všetky vojenské hodnosti (s výnimkou vojaka 2. stupňa, slobodníka a poručíka u novoprijatých profesionálnych vojakov), a to 55 rokov veku. Napríklad čatár má dnes stanovenú dobu výsluhy, teda že z tejto hodnosti by ho mali povýšiť najskôr po piatich rokoch a na tejto hodnosti by mal zotrvať maximálne 16 rokov. Po novom by čatár musel v tejto hodnosti odslúžiť minimálne štyri roky a maximálne 17 rokov. Čatárom by mohol byť do 55 rokov svojho veku. 

Maximálna dĺžka služby v najnižších hodnostiach (vojak 2. stupňa, slobodník a poručík) je teraz 20 rokov, po novom sa má skrátiť na 17 rokov a u vojakov 2. stupňa a slobodníkov, ktorí nepatria k tajným, bude ešte kratšia. Takýmto skrátením chcú dosiahnuť pravidelnú obmenu personálu v najnižších vojenských hodnostiach v kratších časových intervaloch. Zvýšil by sa tým percentuálny podiel populácie, ktorá bude pripravená pre krízové situácie. "Dôkladnou selekciou už v najnižších vojenských hodnostiach sa spružní personálna práca a málo perspektívni vojaci budú prepúšťaní do zálohy v čase, keď pre vojenskú organizáciu, v rámci výkonu štátnej služby, nie sú prínosom, ale ešte ich možno využiť v systéme záloh ozbrojených síl," dôvodia autori zákona. Pre personál v ostatných vojenských hodnostiach sa vytvárajú podmienky na zotrvanie v služobnom pomere čo najdlhší čas. 

Vojaci by podľa nového zákona už nemali v budúcnosti dostávať príplatok za to, že pôjdu na cvičenie (za vyvedenie vojsk do výcvikového priestoru), ani na úpravu bytu po presťahovaní. Rezort obrany totiž vojakom už žiadne služobné byty neprideľuje. Mala by sa napríklad obmedziť výška súbežných príplatkov, ktoré sú súčasťou služobného platu profesionálneho vojaka. Príspevok na bývanie by mal nahradiť stabilizačný príspevok, ktorý bude patriť profesionálnemu vojakovi v dočasnej štátnej službe a stálej štátnej službe za každý ukončený mesiac v týchto službách. Zákon obsahuje aj presné pravidlá na jeho výpočet. Výška stabilizačného príspevku má zodpovedať 17-percentnému rozdielu medzi hodnostným platom prvého platového stupňa hodnosti generál a hodnostným platom prvého platového stupňa hodnosti vojak 2. stupňa. Pre vojakov v Bratislave sa má táto suma vynásobiť koeficientom 1,2. Stabilizačný príspevok v polovičnej výške dostanú vojaci, ktorí si prenajali služobný alebo obecný byt, prípadne kúpili bývalý služobný či iný byt. Stabilizačný príspevok podľa obdobných pravidiel patrí aj profesionálnemu vojakovi, ktorý bol ustanovený do funkcie v inom mieste výkonu štátnej služby. Stabilizačný príspevok, ktorý pozná dnešný zákon, sa po novom stane osobitným stabilizačným príspevkom - vypláca sa vojakom, ktorí vykonávajú štátnu službu vo vybranej vojenskej odbornosti alebo špecializácii (piloti, lekári). 

Upraviť sa majú aj pravidlá náhrady cestovných výdavkov na návštevu rodiny, ktoré patria profesionálnemu vojakovi, ak vykonáva štátnu službu na inom mieste, ako žije jeho rodina. Spomínanú náhradu budú poskytovať profesionálnym vojakom jedenkrát týždenne počas troch rokov odo dňa vymenovania alebo prijatia do dočasnej, stálej alebo krátkodobej štátnej služby, resp. alebo od ustanovenia alebo vymenovania do funkcie v inom meste. Podmienkou jej poskytovania je, že rodina žije s profesionálnym vojakom v domácnosti na území Slovenska.