Vo štvrtok k nám zavíta jeseň

Podľa astronomických výpočtov zavíta k obyvateľom severnej pologule jeseň v tomto roku 23. septembra o 5.09 h stredoeurópskeho letného času (SELČ). Nastane deň jesennej rovnodennosti.
      Rovnodennosť (ekvinokcium) je v astronómii okamih, keď má Slnko voči svetovému rovníku nulovú deklináciu a slnečné lúče dopadajú v mieste rovníka kolmo na zemský povrch. V okamihu rovnodennosti sa Slnko nachádza v jesennom alebo jarnom bode.
      Tento jav je spôsobený sklonom zemskej osi a obehom Zeme okolo Slnka. V čase jesennej rovnodennosti sa na severnej pologuli začína jeseň, na južnej pologuli jar. V deň jesennej i jarnej rovnodennosti je na hociktorom mieste na zemeguli deň rovnako dlhý ako noc. Odlišná je situácia na zemských póloch. Jesennou rovnodennosťou na severnom póle sa začína polročná polárna noc - slnko zapadne a vyjde až po dni jarnej rovnodennosti - 21. marca 2011. Opačná situácia je na južnom póle - v Antarktíde. Tam sa začína polárny deň, ktorý bude trvať tiež pol roka.
      Okamih rovnodennosti nenastáva každý rok v rovnakom čase. Príčinou toho je rozdielna dĺžka roka astronomického a občianskeho roka a vkladanie prestupného dňa - 29. februára - každý štvrtý rok. Začiatok tzv. astronomickej jesene nastáva od 21. do 24. septembra.
      Na rozdiel od zimného a letného slnovratu alebo príchodu jari sa jesenná rovnodennosť spája s menším množstvom ľudových pranostík. Toto obdobie má však takisto svoje čaro. Prichádza doba babieho (či indiánskeho) leta, vo vzduchu možno spozorovať ľahké pavučiny alebo biele chumáče z topoľov pripomínajúce páperie. Dni sa začínajú skracovať, ubúda prirodzeného svetla. Pradávne legendy hovoria, že Slnečný Boh starne a chystá sa na odchod, kým Bohyňa-matka očakáva narodenie svojho syna - nového mocného Slnka, ktoré zažiari v deň zimného slnovratu. Príroda sa ukladá na zimný spánok, vládne obdobie harmónie a vyrovnanosti, stromy v záhradách ponúkajú svoje posledné plody. Obdobie jesene svojím pokojom vraj symbolizuje vzťah matky a dcéry.
      Nastáva doba, kedy sa zvykne ďakovať poliam, záhradám a vinohradom za dobrú úrodu, čas oberačiek a nového vína. Je to aj obdobie ľudovej mágie od kúziel zabezpečujúcich liečenie chorôb až po kúzla milostné. Využívali sa pri tom hlavne bylinky nazbierané počas leta - rôzne čaje či tajomné zmesi naložené vo víne, ale aj sušené bylinky v plátenných vrecúškach, ktoré sa nosili zavesené na krku. Sušená mäta údajne ochraňuje svojho nositeľa pre urieknutím a pomáhala pri obchodnom rokovaní, voňavá levanduľa sa zas vkladala pod vankúš alebo medzi bielizeň. Tradičnými sú aj jedlá pre toto obdobie – jesť by sa malo to, čo nám príroda dala pri poslednom zbere v roku, teda ovocie, zelenina, obilie a hlavne kukurica. Veľmi populárnym jesenným jedlom bol v minulosti kukuričný chlieb či fazuľa.

Zdroj: TASR