Aktualizované Vladimir Putin získal v prezidentských voľbách vyše 76 percent hlasov, ide o jeho doposiaľ najväčší úspech

Podľa výsledkov hlasovania, ktoré v pondelok zverejnila Ústredná volebná komisia (ÚVK), 65-ročný politik získal 76, 67 percenta hlasov. V predošlých voľbách v roku 2012 mu podporu vyslovilo 63,2 percenta voličov.

Na druhom mieste skončil nominant Komunistickej strany Pavel Grudinin s podporou 11,78 percent a tretí je pravicový populista Vladimir Žirinovskij, ktorý dostal 5, 66 percenta hlasov. Ksenija Sobčaková, ktorá bola jedinou ženou uchádzajúcou sa o post ruskej hlavy štátu, dostala len 1,68 percenta hlasov. Podľa ÚVK bola volebná účasť 67 percent.

Okrem spomínaných sa o prezidentské kreslo uchádzali aj Grigorij Javlinskij, Sergej Baburin, Boris Titov a Maxim Surajkin. Putinovmu najväčšiemu rivalovi, opozičnému lídrovi Alexejovi Navaľnému volebná komisia zamietla kandidatúru. Ten vo svojej prvej reakcii na výsledky volieb naznačil, že nedokázal ovládnuť vlastnú zlosť.

Voľby v Rusku sledovalo asi 145-tisíc pozorovateľov, medzi ktorými bolo aj zhruba 1500 cudzincov a tiež zástupcovia opozičného lídra Alexeja Navaľného. Zaznamenali pritom viacero prípadov viacnásobného či núteného hlasovania a tiež ďalšie nezrovnalosti. ÚVK anulovala v tejto súvislosti volebné výsledky v piatich okresoch. 

Predsedkyňa komisie Ella Pamfilovová v pondelok zdôraznila snahy kompetentných orgánov v boji proti porušeniam pravidiel volieb ako aj úsilie o ich transparentnosť. Ako uviedla, prípadov porušenia volieb bolo tento rok "najmenej dvakrát tak menej" ako pred šiestimi rokmi a zároveň poprela, aj napriek videám zverejneným na internete, že by hlasovanie sprevádzali incidenty, pri ktorých pozorovateľov napádali alebo im bránili vstúpiť do volebných miestností.

Putinovi k víťazstvu už zablahoželali napríklad jeho čínsky kolega Si Ťin-pching, ale aj lídri Kazachstanu, Bieloruska, Venezuely, Bolívie a Kuby či francúzska krajne pravicová strana Marine Le Penovej Národný Front. Naopak západní politickí lídri sa k hlasovaniu zatiaľ nevyjadrili. 

Opozičný politik a bývalý šachista Garri Kasparov už skôr prostredníctvom sociálnej a mikroblogovacej siete Twitter uviedol, že "každý líder slobodného sveta, ktorý Putinovi zablahoželá k "zvoleniu", nesie spoluvinu na jeho globálnej vojne proti demokracii. Podrývajú svoje vlastné postavenie ako slobodne zvolených lídrov". Medzi Západom a Ruskom sa v uplynulých týždňoch prehĺbilo napätie v súvislosti s otrávením bývalého špióna Sergeja Skripaľa vo Veľkej Británii. Spojené kráľovstvo, USA, Francúzsko alebo Nemecko z útoku vinia práve Rusko.