Vláda sprísnila pravidlá predaja expanzných zbraní, chce pokračovať aj v znižovaní nezamestnanosti na Slovensku

NETKY.SK • 29 Apríl 2015, 11:59 • 2 min
Vláda sprísnila pravidlá predaja expanzných zbraní, chce pokračovať aj v znižovaní nezamestnanosti na Slovensku

BRATISLAVA - Prijímanie opatrení na zníženie dlhodobej nezamestnanosti ľudí, posilnenie služieb na úradoch práce či podpora projektov zameraných na podporu komunitných centier a terénnej sociálnej práce v obciach s rómskou komunitou.

slovakia

left justify in out

To sú opatrenia, ktoré si na tento rok stanovila vláda v oblasti zamestnanosti a sociálnej inklúzie. Vyplýva to z Národného programu reforiem, ktorý dnes odobril vládny kabinet.

 

Vláda chce pokračovať v znižovaní nezamestnanosti na Slovensku

 

Napriek tomu, že od 2. polroka 2013 nezamestnanosť klesá, Slovensko má v porovnaní s inými krajinami Európskej únie (EÚ) stále relatívne nízku zamestnanosť a vysokú mieru dlhodobej nezamestnanosti. "Pohľad na relatívnu štruktúru nezamestnaných ukazuje, že najväčšie výzvy na trhu práce predstavuje zamestnávanie ľudí s nízkym vzdelaním, rómskej populácie a žien," uvádza sa v programe reforiem.

 

Podľa odhadov Ministerstva financií (MF) SR dosahuje podiel aktívnych Rómov len 40 % z ich celkovej populácie. Podľa Správy o životných podmienkach rómskych domácností na Slovensku z roku 2010 dosiahla miera aktivity Rómov vo veku od 15 rokov 55,8 %. "Navyše, aj v aktívnej časti rómskej populácie prevládajú nezamestnaní," konštatuje sa v materiáli.

 

Na Slovensku pritom prevažuje problém aj so zamestnávaním mladých ľudí. "Nezamestnanosť na Slovensku je všeobecne problém v každej vekovej skupine, pričom skôr vyčnieva nezamestnanosť starších ľudí a žien," uvádza sa v programe reforiem.

 

Vláda sa preto rozhodla prijať niekoľko opatrení. V oblasti služieb zamestnanosti má byť najneskôr do roku 2020 vytvorený plne funkčný trojpilierový systém, ktorý má zastrešovať informačno-poradenské služby pre nezamestnaných, odborné služby a administratívu úradov práce. "Do konca roka 2015 sa ukončí vnútorná realokácia zamestnancov úradov práce, pričom sa posilnia miesta prvého kontaktu pre klientov a čiastočne sa navýšia počty odborných poradcov a agentov pre kontakt so zamestnávateľmi," plánuje vláda.

 

Taktiež chce pokračovať v implementovaní takzvaných záruk pre mladých ľudí vo veku do 29 rokov. "Pripravované opatrenia s názvom Praxou k zamestnaniu, Absolventská prax štartuje zamestnanie a Moja šanca na trhu práce umožnia získať praktické skúsenosti vytvorením dotovaného pracovného miesta u zamestnávateľa, získaním praxe v danom odbore a podporou samozamestnania," uvádza sa v programe reforiem. Opatrenia by sa mali realizovať v druhej polovici tohto roka.

 

Úrady práce majú zase spolupracovať aj s neverejnými poskytovateľmi služieb zamestnanosti. "Neverejné služby zamestnanosti budú zamerané najmä na dlhodobo nezamestnaných uchádzačov o zamestnanie, ktorým sa poskytnú špecifické služby vrátane bilancie kompetencií, poradenstva a vzdelávania," uvádza sa v materiáli. Kabinet Roberta Fica pripravuje i projekty na podporu zamestnávania dlhodobo nezamestnaných a starších nezamestnaných uchádzačov o zamestnanie nad 50 rokov.

 

Zlepšiť sa má aj integrácia marginalizovaných rómskych komunít, a to zvýšením finančnej gramotnosti, posilnenia prístupu na trh práce, ako aj zlepšením prístupu k zdravotnej starostlivosti a verejnému zdraviu.

 

V súčasnosti sa v 277 obciach realizuje terénna sociálna práca a pokrýva vyše 80.000 osôb. "Aktuálne prebieha príprava verejného obstarávania na vzdelávanie a supervíziu práce terénnych sociálnych pracovníkov," uvádza sa v materiáli. Celkovo je na tento projekt vyčlenených 30 miliónov eur, pričom ku koncu minulého roka sa vyčerpala suma 16,6 milióna eur.

 

Vláda sprísnila pravidlá predaja expanzných zbraní

 

Predaj expanzných zbraní bude podliehať prísnejším pravidlám. Tie dnes odsúhlasila vláda, ktorá odobrila novelu zákona o strelných zbraniach.

 

Novela prináša podmienku registrácie nadobudnutých expanzných zbraní na polícii a opätovný zákaz ich predaja na diaľku. Zmeny pripravil v skrátenom legislatívnom konaní minister vnútra Robert Kaliňák.

 

Avizoval ich vo februári, keď sa objavili špekulácie, že sedem útočných pušiek, s ktorými bol spáchaný teroristický útok na parížsku redakciu satirického týždenníka Charlie Hebdo, mohlo pochádzať zo Slovenska.

Kaliňák kritizoval predošlú vládu Ivety Radičovej, že umožnila internetový predaj zbraní upravených na slepé strelivo. Podnetom k novele je však najmä samotné masívne rozšírenie expanzných zbraní.

 

„Na základe zistení Policajného zboru stav na úseku nelegálneho obchodovania so zbraňami a nelegálnej výroby zbraní nadobúda progresívny ráz,“ odôvodňuje Kaliňákov rezort skrátené legislatívne konanie. Polícia zaznamenáva najmä nárast nákupu expanzných zbraní upravených z pištolí, samopalov a guľometov (kategórie A, B, C) a ich následnú úpravu na zbrane schopné streľby. „Tieto zbrane sa potom distribuujú v kriminálnom prostredí a využívajú sa na páchanie najzávažnejších trestných činov, ktorých objektom je život a zdravie a zároveň dochádza k ohrozeniu bezpečnosti,“ dopĺňa rezort vnútra.

 

Ministerstvo navrhuje zavedenie povinnosti ohlásiť nadobudnutie expanznej zbrane policajnému útvaru. Držiteľ bude povinný predložiť ju na evidovanie, pri ktorom mu bude vydaný preukaz zbrane. Úkon bude podliehať novému správnemu poplatku vo výške 4,50 eura.

 

Držiteľ bude pri trvalom vývoze alebo dovoze zbrane povinný požiadať a vydanie zbrojného sprievodného listu, rovnako ako u zbraní ostatných kategórií. Upravujú sa povinnosti držiteľa skupiny B zbrojnej licencie. Upravenú zbraň bude povinnosť označiť expanznou značkou.

 

Novela zákona opätovne zavádza zákaz predaja zbraní na diaľku pre zbrane kategórie D vrátane expanzných zbraní. Rieši však aj ďalšie otázky, keď zavádza povinnosť Slovenskej poľovníckej komory oznámiť odňatie poľovného lístka policajnému útvaru. Poľovný lístok je podmienkou na vydanie zbrojného preukazu na poľovné účely.

 

Rozširujú sa tiež dôvody na predbežné zaistenie zbrane. Materiál vysvetľuje, že sa tak môže stať vtedy, keď môže byť ohrozený život alebo zdravie osôb, alebo sú pochybnosti o zdravotnej, psychickej alebo odbornej spôsobilosti držiteľa zbrojného preukazu. Zmeny by mali platiť už od polovice tohto roku.

 

Nový program stability počíta tento rok s deficitom 2,55 % HDP

 

 

Verejné financie by mali v tomto roku hospodáriť s deficitom na úrovni 2,55 % hrubého domáceho produktu (HDP). Konštatuje to ministerstvo financií v Programe stability SR na roky 2015 až 2018, ktorý dnes schválila vláda. Program Slovensko každoročne povinne predkladá na posúdenie Európskej komisii (EK).

 

Očakávaný výsledok hospodárenia verejnej správy je podľa ministerstva blízko rozpočtovaného cieľa na tento rok, ktorý zostáva zachovaný. "Pozitívne rozpočtové vplyvy sa očakávajú najmä z vyšších daňovo-odvodových príjmov. Hlavným negatívnym rizikom ostávajú aj v roku 2015 korekcie EÚ fondov," konštatuje v materiáli.

 

Znižovanie deficitu by malo pokračovať aj v ďalších rokoch. Návrh východísk rozpočtu na roky 2016 až 2018 počíta so schodkom na úrovni 1,93 % HDP v roku 2016; 0,88 % HDP v roku 2017 a 0,53 % HDP v roku 2018. Stanovené ciele sú podľa rezortu financií v súlade s európskymi fiškálnymi pravidlami. Slovensko by tak malo dosiahnuť strednodobý cieľ stanovený európskymi pravidlami, štrukturálny deficit na úrovni 0,5 % HDP, v roku 2017.

 

Splnenie týchto cieľov si vyžiada dodatočné opatrenia, avizuje ministerstvo financií. "Za predpokladu nezmenených hospodárskych politík by celková veľkosť opatrení potrebných na naplnenie rozpočtových cieľov bola na úrovni 0,6 % HDP v roku 2017 a 0,9 % v roku 2018," vyčíslil rezort.

 

V roku 2016, naopak, existuje podľa programu fiškálny priestor vo výške 0,4 % HDP. "Priestor je využitý hlavne na vyššie investície obcí, ktoré už nie sú obmedzené dlhovou brzdou, a na mierny nárast v medzispotrebe," priblížilo ministerstvo.

 

Klesať by mal v ďalších rokoch aj verejný dlh. Ten sa prvýkrát od hospodárskej krízy znížil už vlani, a to o 1 percentuálny bod (p.b.) na 53,6 % HDP. "Za predpokladu naplnenia rozpočtových cieľov bude dlh ako podiel na HDP v celom prognózovanom období klesať až k hranici 50 % HDP v roku 2018," dodáva rezort financií.

 

 

Na SZ v Bruseli by počas predsedníctva v EÚ malo pôsobiť 135 diplomatov

 

Počas slovenského predsedníctva v Európskej únii by malo na Stálom zastúpení (SZ) SR v Bruseli pôsobiť 135 diplomatických zamestnancov. Na asistentských pozíciách by malo byť 22 a na ďalších odborných a technických činnostiach šesť ľudí.

 

Na pokrývanie agendy administratívno-technického a hospodárskeho úseku bude vyčlenených 23,5 zamestnaneckých úväzkov a od začiatku roku budúceho roka ministerstvo zahraničných vecí očakáva postupný nástup 30 stážistov.

 

Vyplýva to z personálneho obsadenia SZ, ktorého aktualizáciu schválila dnes vláda. Pôvodný zámer personálneho obsadenia pochádzal z októbra 2012. Zásadná časť výkonu predsedníctva v 2. polroku 2016 bude v kompetencii stáleho zastúpenia, takže to bude priamo aktívne zapojené do riadenia rozhodovacích procesov únie. Ako upozorňuje MZV, zásadný posun v činnosti každého diplomatického zamestnanca SZ v Bruseli si preto vyžiada jeho personálne posilnenie.

 

Dočasne vyslaní zamestnanci tam ukončia svoje pôsobenie v prvých týždňoch a mesiacoch roku 2017. Výnimkou budú miesta niekoľkých diplomatov na úsekoch, kde sa očakáva výkon predsedníckej funkcie aj počas maltského šéfovania EÚ, napríklad v oblasti jadrovej energetiky alebo lesného hospodárstva.

 

Lisabonská zmluva formálne ustanovila systém predsedníckeho Tria, teda úzku spoluprácu troch nadväzujúcich predsedníctiev. Trio pripravuje spoločný 18-mesačný program, pričom jednotlivé predsedníctva zostavujú aj vlastný šesťmesačný program. Slovensko ho vykonáva spolu s Holandskom a Maltou. Holanďania začínajú v januári 2016 a končí ho Malta v júni 2017.

 

 

Schválila Národný akčný plán boja proti terorizmu na roky 2015-2018

 

Slovensko reaguje na súčasný vývoj bezpečnostnej situácie vo svete. Potrebné nástroje pre boj proti terorizmu má priniesť nový Národný akčný plán boja proti terorizmu (NAP) na roky 2015-2018, ktorý dnes schválila vláda.

Návrh pripravilo ministerstvo vnútra. Chce tak reagovať na cestovanie európskych občanov do konfliktných zón, ich radikalizáciu a následný návrat do európskych štátov, na hrozby útokov tzv. osamelých aktérov, ako aj na radikalizáciu a samoradikalizáciu na internete, vo vzdelávacích inštitúciách a v náboženských komunitách, financovanie terorizmu.

 

V materiáli sa uvádza, že bezpečnostné prostredie na Slovensku je v súčasnosti relatívne pokojné. Naša krajina je aj naďalej medzinárodnými teroristami a teroristickými skupinami vnímaná a využívaná skôr ako tranzitná krajina.

 

"Napriek tomu narástla miera ohrozenia občanov SR a jej záujmov v zahraničí, najmä v súvislosti s členstvom v medzinárodných organizáciách a účasti na vojenských a protiteroristických operáciách. V uplynulom roku sa slovenskí občania prvýkrát stali obeťami teroristických útokov v Afganistane a Pakistane," konštatuje sa v NAP.

 

Možnou hrozbou je i nelegálna migrácia, do krajiny sa takto môžu dostať členovia a podporovatelia teroristických skupín, čo sa v minulosti aj stalo. Aj napriek tomu nebol doposiaľ migrantmi vykonaný žiadny nábožensky motivovaný útok ani zaznamenané informácie nasvedčujúce jeho príprave.

 

Na rozdiel od krajín západnej Európy, Slovensku nehrozí návrat veľkého počtu radikalizovaných bojovníkov zo Sýrie a ďalších krízových oblastí. Moslimská komunita na Slovensku sa prejavuje ako umiernená, možným rizikom sú radikálne islamistické materiály voľne prístupné na internete a zahraniční duchovní navštevujúci a prednášajúci v slovenských modlitebniach.

 

Ministerstvo konštatuje, že zo 17 bodov doterajšieho akčného plánu na roky 2011–2014 bolo splnených 16. Zriadený nebol národný koordinátor boja proti terorizmu. Ministerstvo to odôvodňuje tým, že analytickú a koordinačnú úlohu v tejto oblasti plní Národné bezpečnostné analytické centrum.

 

 

Novým štátnym tajomníkom rezortu diplomacie je Igor Slobodník

 

Na poste štátneho tajomníka ministerstva zahraničných vecí prichádza k zmene. Vláda dnes k 30. aprílu odvolala z tejto pozície Petra Buriana a k 1. máju vymenovala Igora Slobodníka.

 

Dôvodom na takýto krok je odchod Buriana do Európskej služby pre vonkajšiu činnosť, v rámci ktorej bude pôsobiť ako osobitný predstaviteľ EÚ pre Strednú Áziu.Slobodník prichádza na ústredie zo Zastupiteľského úradu SR v Berlíne, kde bol veľvyslancom. Okrem toho bol veľvyslancom SR vo Veľkej Británii a pri Severoatlantickej aliancii v Bruseli. Niekoľko rokov tiež pracoval ako politický riaditeľ na ministerstve obrany aj zahraničných vecí.



twiterfacebooklinkedinwhatsapp

Za Netky.sk
Redakcia Netky

Netky
LETNÉ PRÁZDNINY O
00 DNÍ 00 HODÍN 00 MINÚT 00 SEKÚND
logo
Copyright © 2023 PetsoftMedia Inc.
Všetky práva sú vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ, fotografií a video správ zo zdrojov TASR, SITA, taktiež z vlastnej autorskej tvorby, je bez predchádzajúceho písomného súhlasu porušením autorského zákona