Vláda schválila novelu pre boj proti extrémizmu a viaceré zákony

Je jedným z trojice legislatívnych návrhov, ktoré predložila ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (Most-Híd). Ministri mali na stole aj nový zákon o upomínacom konaní, ktorý zavádza elektronický platobný rozkaz a novelu trestných kódexov zameranú na extrémizmus a rasovo motivovanú trestnú činnosť.

Na utorkovom (16.8.) stretnutí s novinármi Žitňanská uviedla, že doterajší legislatívny proces nezmenil hlavné posolstvo protischránkového zákona. Priniesol úpravy, ktoré ho precizujú. Pripomienky sa zohľadnili tam, kde sa javí, že by nové nastavenie mohlo byť kontraproduktívne až šikanózne, vysvetlila ministerka.

Nový zákon nadväzuje na doterajšiu právnu úpravu o boji proti praniu špinavých peňazí. Podľa Žitňanskej môže výrazne zvýšiť úroveň transparentnosti vo vzťahoch štátu a verejnej správy s biznisom. Pokrýva všetky formy nakladania s verejnými zdrojmi. Firmy uchádzajúce sa o ne budú povinné registrovať sa v registri partnerov verejného sektora a zverejniť vlastnícku štruktúru až na úroveň konečného užívateľa výhod.

Na internete verejne dostupný register má viesť Okresný súd v Žiline. Údaje v ňom budú prechádzať procesom preventívnej verifikácie tretími osobami – advokátmi, bankami, daňovými poradcami, audítormi a v rámci pripomienkovania bol okruh rozšírený aj o notárov. Budú podávať návrh na zápis partnera verejného sektora do registra a budú spoluzodpovední za pravdivosť údajov.

V opačnom prípade hrozia sankcie, ktoré by mali byť citeľne odstrašujúce. Údaje v registri bude na vlastný alebo vonkajší podnet kontrolovať registrový súd. Môže pritom využiť štátne orgány uvedené v zákone o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a ochrane pred financovaním terorizmu, napr. finančnú políciu.

Povinnosť registrovať sa nebudú mať len tí, ktorí sa uchádzajú o peniaze zo štátneho či obecného rozpočtu, ale aj tí, ktorí sa uchádzajú o peniaze zo štátnych fondov alebo štátnych či obecných akcioviek. Povinnosť registrácie v rámci pripomienkovania ministerstvo ďalej rozšírilo aj na tých, ktorí nadobúdajú pohľadávky voči štátu, obci, ich akciovkám, ale aj na dodávateľov tovarov a služieb pre zdravotné poisťovne.

Režim ministerstvo sprísnilo i vo vzťahu k verejným funkcionárom. V registri budú musieť byť uvedení nielen ako končený užívatelia výhod, ale tiež, ak figurujú kdekoľvek v reťazci firiem v riadiacej alebo vlastníckej štruktúre. Nepravdivé údaje o nich môžu byť potrestané najprísnejšou pokutou – odobratím hospodárskeho prospechu, alebo vylúčením štatutára. To hrozí i v prípade konfliktu záujmov oprávnenej osoby a partnera verejného sektora.

Odkryť svoju vlastnícku štruktúru majú mať najnovšie povinnosť aj tí, ktorí si v konkurze alebo reštrukturalizácii uplatňujú pohľadávku nad jeden milión eur voči subjektu, ktorý je alebo v posledných piatich rokoch bol zapísaný ako partner verejného sektora.

Ministerstvo tiež upravilo povinnosť registrácie pre neziskový sektor. Bude ju mať iba v prípade, ak sa uchádza o zákazku štátu a verejnej správy. Výnimku z registrácie budú mať firmy kótované na burze, ktoré už podliehajú zverejňovacím povinnostiam a sú pod istým dohľadom. V registri nebudú musieť figurovať ani banky, ktorým štát, či obec spláca pôžičku a tiež subjekty, ktoré dodávajú pre zastupiteľské úrady v zahraničí.

Vláda schválila novelu trestných kódexov pre lepší boj proti extrémizmu

Slovensko by si malo vedieť účinnejšie poradiť s extrémizmom a rasizmom. Napomôcť má tomu novela trestných kódexov, ktorú dnes schválila vláda. Je súčasťou legislatívneho návrhu, ktorý transponuje viaceré právne záväzné akty Európskej únie do právneho poriadku SR.

Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (Most-Híd) očakáva vďaka zmenám účinnejšie vyšetrovanie takejto trestnej činnosti. Upozornila, že štatisticky počet trestných činov extrémizmu klesol zo 112 v roku 2012 na vlaňajších 30, čo sa podľa nej niekedy vykladá aj ako neúspech boja proti extrémizmu.

Je presvedčená, že za týmto poklesom je skôr nižšia efektívnosť pri odhaľovaní tejto trestnej činnosti. Tá sa presúva na internet, kde je jej postihovanie ťažšie. Žitňanskej chýba špecializácia sudcov na túto agendu. V utorok (16.8.) pred novinármi konštatovala, že pri niektorých rozsudkoch sa „zastavuje rozum“. Absentuje aj znalecký odbor pre oblasť extrémizmu.

Vyšetrovatelia podľa šéfky rezortu často klasifikujú takéto prípady ako priestupky, lebo nepreukážu páchateľov úmysel alebo poukazujú na údajnú nepatrnú nebezpečnosť konania. Navyše tresty, ktoré dnes páchatelia extrémistických prejavov dostávajú, nie sú pre nich nijako odstrašujúce a stráca sa teda aj preventívny účinok, ktorý je jedným zo zmyslov trestného práva, upozornila.

Namiesto 54 okresných súdov má po novom posudzovanie takejto trestnej činnosti spadať pod Špecializovaný trestný súd. Žitňanská vysvetlila, že tým je zároveň daná aj pôsobnosť Úradu špeciálnej prokuratúry. Predpokladá teda, že v týchto prípadoch bude podávať obžalobu špeciálny prokurátor. Je podľa nej na polícii, aby aj ona zaviedla v tejto oblasti nejakú špecializáciu.

Novela spresňuje klasifikáciu rasovo motivovaného trestného činu, kde už nebude nevyhnutná iba skutočná, ale aj domnelá príslušnosť poškodeného k niektorej rase, pôvodu atď. Ministerstvo tým reaguje na súčasnú prax, keď napríklad útočník zaútočí na občana, ktorý je pôvodom Žid alebo Róm, a v priebehu vyšetrovania sa ukáže, že napadnutý tento pôvod nemá. Skutok potom nie je klasifikovaný ako rasovo motivovaný trestný čin, hoci motivácia útočníka taká bola.

Zmena sa ďalej týka aj extrémistického materiálu, kde sa ustupuje od dikcie, podľa ktorej je extrémistický iba vtedy, ak sa dokáže jeho spojitosť s podnecovaním k nenávisti, násiliu a ďalším nežiaducim javom. Trestná bude nielen podpora a propagácia hnutia smerujúceho k potláčaniu základných práv a slobôd, ale aj založenie takéhoto hnutia.

Návrh zavádza aj novú skutkovú podstatu trestného činu apartheidu. V rámci medzinárodného trestného práva je vnímaný ako zločin proti ľudskosti. Ide o konanie jednotlivca, ktorý sa snaží zachovať režim charakteristický útlakom a nadvládou jednej rasovej skupiny nad druhou.

Ministerka napokon deklarovala, že sa rozšíri sústava znaleckých odborov a odvetví aj o osobitný odbor pre oblasť extrémizmu. Prax totiž podľa nej ukazuje, že jeho absencia bráni dôslednému vyšetrovaniu takýchto trestných činov. So špecialistami na túto oblasť tak v súčasnosti nikto nepracuje, v budúcnosti by sa malo viac dbať na ich špecializáciu, vzdelávanie a spoluprácu s kolegami v zahraničí.

Schválila vytvorenie Kancelárie Najvyššieho súdu SR

 Aj na Najvyššom súde (NS) SR bude výkon súdnictva oddelený od správy majetku. Je to cieľom rýchlej novely zákona o súdoch, ktorú dnes schválila vláda.

Najvyšší súd tak dobieha stav, ktorý už platí napríklad u prezidenta SR, na Ústavnom súde či v Súdnej rade SR, kde verejný činiteľ nie je správcom štátneho majetku a túto činnosť zabezpečujú obslužné útvary – kancelárie. Tú bude mať po novom aj NS.

"Predošlému vedeniu zrejme tento stav neprekážal, no vzhľadom na rozširujúcu sa agendu Najvyššieho súdu SR je potrebné odbremeniť predsedu súdu od niektorých činností a zveriť ich odbornému aparátu," zdôvodnil zmenu hovorca NS Boris Urbančík.

Najvyšší súd neuspel s návrhom na zriadenie kancelárie pri pripomienkovaní nového zákona o štátnej službe. Iniciatívu prebralo ministerstvo spravodlivosti, ktoré pripravilo rýchlu novelu. Zmena sa schvaľuje paralelne s legislatívnym procesom nového zákona o štátnej službe.

Opatrením ministerstvo sleduje predovšetkým oddelenie riadenia výkonu súdnictva od správy súdov po organizačnej a personálnej stránke. "Ide nepochybne o nevyhnutný prostriedok na zabezpečenie a skvalitnenie vnútorného fungovania Najvyššieho súdu, čo v konečnom dôsledku prispeje aj ku skvalitneniu samotného výkonu súdnictva," odôvodnil rezort.

Kancelária NS SR bude plniť úlohy spojené s odborným, organizačným, personálnym, ekonomickým, administratívnym a technickým zabezpečením činnosti súdu. Bude štátnou rozpočtovou organizáciou na čele s vedúcim. Ten sa za svoju činnosť bude zodpovedať predsedovi súdu, ktorý ho bude vymenúvať, odvolávať a tiež mu bude určovať plat.

Odobrila úpravu zákona o cenných papieroch podľa európskej legislatívy

Zákon o cenných papieroch a investičných službách by sa mal upraviť. Vláda totiž dnes schválila jeho novelu, ktorou sa menia ustanovenia týkajúce sa národnej úpravy centrálnych depozitárov. Návrh z dielne Ministerstva financií SR reaguje na európske nariadenie z roku 2014. Zmeny majú platiť od 1. decembra tohto roka a od 6. februára 2017.

Cieľom novely je vykonať úpravy v zákone o cenných papieroch spočívajúce hlavne vo vypustení úpravy duplicitnej s priamo vykonateľným nariadením Európskeho parlamentu a Rady z júla 2014 o zlepšení vyrovnania transakcií s cennými papiermi v Európskej únii, centrálnych depozitároch cenných papierov (nariadenie CSD) a úpravou ďalších dotknutých ustanovení napríklad sankčného režimu.

Zároveň by sa mala transponovať vykonávacia smernica Komisie z decembra 2015 o nariadení Európskeho parlamentu a Rady z roku 2014, pokiaľ ide o nahlasovanie skutočných alebo možných porušení tohto nariadenia príslušným orgánom dohľadu nad finančným trhom.

Novela má podľa rezortu financií riešiť aj podnety z aplikačnej praxe, najmä pokiaľ ide o zapojenie centrálnych depozitárov do projektu T2 Securities a úpravu hybridných finančných nástrojov.

Nariadenie CSD ustanovuje právny režim fungovania centrálnych depozitárov v rámci EÚ, vrátane režimu udeľovania príslušných povolení, zadefinovania rozsahu poskytovaných služieb, prepojení centrálnych depozitárov v únii, pravidiel fungovania systémov vyrovnania s cennými papiermi a režimu dohľadu s udeľovaním sankcií.

"Keďže podľa doterajšej právnej úpravy boli uvedené aspekty upravené na národnej úrovni, konkrétne v podmienkach SR v zákone o cenných papieroch, je potrebné vykonať príslušné zmeny, teda najmä vypustiť ustanovenia, ktoré by mohli byť v konflikte s ustanoveniami nariadenia CSD, respektíve by sťažovali jeho aplikáciu," zdôvodnilo ministerstvo.

V dozorných radách zdravotných poisťovní môžu byť aj ľudia z NBS a NKÚ

V dozorných radách zdravotných poisťovní budú môcť po novom sedieť aj zamestnanci Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR a Národnej banky Slovenska (NBS). Vláda dnes schválila novelu zákona o zdravotných poisťovaniach, ktorá rozširuje okruh potenciálnych členov rád.

Ministerstvo zdravotníctva, ktoré novelu predložilo, chce tak umožniť širšie zastúpenie odborníkov v týchto orgánoch. Realizuje sa tým aj jedna z priorít Programového vyhlásenia vlády SR.

Menia sa aj požiadavky na odbornú spôsobilosť osôb navrhovaných za členov jednotlivých orgánov zdravotných poisťovní. Doterajšia prísna definícia mohla podľa ministerstva diskvalifikovať šikovných a schopných ľudí so vzdelaním z iných oblastí.

"Potreba úpravy vzišla z nedostatočnej možnosti zastúpenia odborníkov v kontrolných orgánoch zdravotných poisťovní," zdôvodnilo ministerstvo.

Právna norma má byť v prípade súhlasného stanoviska parlamentu a prezidenta účinná od novembra tohto roku.

Vláda súhlasí so zvýšením nezávislosti Medzinárodného trestného súdu

Z Rímskeho štatútu, ktorým bol zriadený Medzinárodný trestný súd, by mal vypadnúť článok 124. Medzinárodný trestný súd je prvou a doposiaľ jedinou stálou súdnou inštitúciou s jurisdikciou nad osobami, ktoré spáchali najzávažnejšie trestné činy podľa medzinárodného práva - genocídu, vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti. Zrušením článku 124 by sa mal posilniť účel a predmet Rímskeho štatútu, a to ukončiť beztrestnosť páchateľov najzávažnejších trestných činov medzinárodného spoločenstva, uvádza sa v materiáli ministerstva zahraničných vecí. Zrušenie článku má podľa rezortu zahraničia prispieť k efektivite a nezávislosti Medzinárodného trestného súdu a k prevencii trestných činov definovaných v Rímskom štatúte. Vláda dnes súhlasila s prijatím tejto zmeny.

Článok 124 umožňuje štátu pri vyjadrení súhlasu s tým, že bude viazaný Rímskym štatútom, vyhlásiť na sedem rokov od nadobudnutia jeho platnosti pre daný štát, že neprijíma jurisdikciu Medzinárodného trestného súdu nad vojnovými zločinmi uvedenými v článku 8 v prípade, že takýto trestný čin údajne spáchali jeho občania alebo bol spáchaný na jeho území. Vyhlásenie podľa článku 124 podali v histórii jeho platnosti len dve zmluvné strany. Francúzsko, ktoré svoje vyhlásenie v roku 2008 odvolalo, a Kolumbia, ktorej sa skončilo sedemročné obdobie v novembri 2009.

Medzinárodný trestný súd bol zriadený 17. júla 1998 prijatím Rímskeho štatútu. Sídlo má v holandskom Haagu. Rímsky štatút doposiaľ ratifikovalo alebo pristúpilo k nemu 123 štátov vrátane väčšiny európskych štátov a štátov Latinskej Ameriky a skoro polovica afrických štátov. Ďalších 31 štátov síce podpísalo štatút, ale svoj podpis doteraz nepotvrdilo ratifikáciou. Slovenská republika je zmluvnou stranou Rímskeho štatútu od nadobudnutia platnosti, pričom aktívne podporuje súd vo svojich bilaterálnych aj multilaterálnych vzťahoch. Štatút a naň nadväzujúce procesné predpisy pravidelne prechádzajú väčšími či menšími zmenami, ktoré majú napomôcť zefektívneniu systému medzinárodnej spravodlivosti.

Rímsky štatút je podľa vnútroštátnych právnych predpisov Slovenskej republiky medzinárodnou zmluvou prezidentskej povahy. Navrhovaná zmena ale nevyžaduje ratifikáciu prezidentom ani súhlas parlamentu. Dodatok nadobudne pre Slovenskú republiku platnosť jeden rok po tom, ako 7/8 zmluvných strán Rímskeho štatútu uloží ratifikačnú listinu alebo listinu o prijatí u generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov. Žiaden štát, ani zmluvné strany štatútu doposiaľ neukončil proces ratifikácie alebo prijatia dodatku. Okrem Slovenskej republiky iniciovali vnútroštátny schvaľovací proces dodatku spomedzi členských štátov Európskej únie aj Rakúsko a Holandsko. Slovenská republika i Európska únia sú stabilným podporovateľom medzinárodnej spravodlivosti aj samotného Medzinárodného trestného súdu. q Slovenské predsedníctvo v Rade Európskej únie je preto pádnym dôvodom, prečo sa aktívne ujať vedúcej úlohy, byť jedným z prvých štátov, ktoré prijmú alebo ratifikujú dodatok, a ísť tak vzorom pre ostatné členské štáty a ďalšie zmluvné strany Rímskeho štatútu, píše ministerstvo v materiáli.

S Izraelom rozšírime spoluprácu aj na technické vzdelávanie

Doterajšiu spoluprácu s Izraelom v oblasti školstva, vedy, kultúry, mládeže a športu plánuje vláda rozšíriť o oblasť vzdelávania o rodovej rovnosti, odborného vzdelávania a prípravy či technického vzdelávania. Rozšírime tiež spoluprácu v oblasti technológií a inovatívneho priemyslu pre školy, učiteľov a žiakov a e-learningu. Vyplýva to z návrhu na uzavretie Programu spolupráce medzi vládou SR a vládou Izraela na roky 2017 až 2019 v oblasti školstva, vedy, kultúry, mládeže a športu. Materiál ministerstva zahraničných vecí dnes schválila vláda. 

Schválením programu zabezpečia vlády oboch krajín plynulé nadviazanie na aktuálny program spolupráce na roky 2013 až 2016. Nový program spolupráce kladie osobitne dôraz na vzdelávanie o holokauste, ako aj výskum, a to predovšetkým holokaustu na Slovensku. Pri vede podporuje výmenu vedcov a výskumníkov v rôznych vedeckých oblastiach. Podporuje tiež spoločný vedecký výskum a priamu kooperáciu medzi univerzitami. Pri športe zahŕňa výmenné programy mládeže a športových klubov.

Program spolupráce sa týka aj kultúry. Plánuje rozvíjať najmä spoluprácu pri ochrane kultúrneho dedičstva, ďalej v literatúre, audiovizuálnej tvorbe a pri ochrane práv duševného vlastníctva. Zahŕňa tiež každoročnú výmenu expertov v rámci kultúrnych festivalov, vzájomnú výmenu informácií o pripravovaných kultúrnych podujatiach, podporu výstav a spolupráce medzi umelcami či výmenu priamych kontaktov medzi múzeami a galériami.