Vláda odvolala zo Súdnej rady SR Jaroslava Chleboviča

V schválenom materiáli sa neuvádza, kto ho v rade nahradí. Jeho nástupca bude známy do 60 dní od odvolania, ktoré pripadá na štvrtok 21. augusta. Dôvod Chlebovičovho odvolania nie je zverejnený. V prvej aj opakovanej voľbe predsedu najvyššieho súdu nepodporil kandidátku ministra spravodlivosti Tomáša Boreca Janu Bajánkovú, ale kandidatúru končiaceho predsedu NS SR Štefana Harabina. Nová voľba predsedu NS SR bude 16. septembra. Kabinet má v súdnej rade ešte dvoch ďalších nominantov Evu Fulcovú a Ľuboša Sádovského.

Podľa premiéra Roberta Fica využila vláda svoje právo na odvolanie kandidáta, dôvody po rokovaní kabinetu nespresnil. „Vláda SR má právo v súlade s nálezom ústavného súdu rozhodnúť sa v ktoromkoľvek okamihu meniť svojich nominantov,“ poznamenal Fico. Podľa jeho slov teraz zvažujú, či postavia vlastného kandidáta do nastávajúcej voľby predsedu najvyššieho súdu. Minister spravodlivosti, ktorý má nominačné právo, sa musí rozhodnúť do piatka. „Ja ešte budem s ministrom spravodlivosti o tomto hovoriť“. 

Zloženie súdnej rady sa menilo aj krátko po nástupe Andreja Kisku na post prezidenta. Ten 18. júna odvolal zo súdnej rady troch členov, ktorých tam nominoval jeho predchodca Ivan Gašparovič. V súdnej rade skončil Eduard Bárány, Gabriela Šimonová a Mária Bujňáková. Kiska ich nahradil trojicou Ján Klučka, Jozef Vozár a Elena Berthotyová. Bárány už krátko pred tým sám abdikoval na členstvo v súdnej rade. 

Odvolaná Bujňáková bola aj podpredsedníčkou súdnej rady. Vtedajšiemu predsedovi súdnej rady Štefanovi Harabinovi sa zas 22. júna skončilo funkčné obdobie v čele NS SR (ktoré sa zatiaľ automaticky spája s funkciou predsedu súdnej rady) Rada potom bola krátky čas bez vedenia, podľa pravidiel ju dočasne viedol najstarší člen, teda Klučka. Členovia rady si 21. júla za podpredsedu zvolili Jána Vanka. 

Na nedávny nález ústavného súdu v novele reaguje ustanovenie, ktoré hovorí o zložení výberovej komisie pri výberoch kandidátov na sudcov. Ústavný súd označil za protiústavné, že zmenou za predchádzajúcej vlády nemala súdna moc v komisiách väčšinu členov. Väčšinu mali kandidáti nominovaní ministrom spravodlivosti a parlamentom, kandidáti nominovaní súdnou mocou boli v komisii v menšine v pomere 3:2. Súdna rada po tejto legislatívnej zmene prestala do komisií posielať svojich zástupcov. Minister spravodlivosti Borec po svojom nástupe do funkcie tento pomer v prospech sudcov prakticky zmenil už pred novelizáciou zákona, lebo do komisií nominoval výlučne sudcov. Teraz bude toto pravidlo aj priamo v zákone. Členov výberovej komisie vymenuje predseda súdu z databázy kandidátov na členov výberovej komisie vždy po vyhlásení výberového konania, a to tak, aby jeden člen bol z kandidátov zvolených národnou radou, dvaja členovia z kandidátov zvolených súdnou radou a jeden člen z kandidátov vymenovaných ministrom. Piateho člena výberovej komisie zvolí na žiadosť predsedu súdu sudcovská rada súdu, na ktorom sa voľné miesto obsadzuje. 

Právna úprava umožní odstrániť aj ďalší problém, ktorý vyplynul z nálezu ústavného súdu a súvisel s možnosťou odvolať predsedu súdu bez udania dôvodu. Do právnej úpravy sa doplnia dôvody odvolania predsedu súdu, ktorými bude porušenie zákonných povinností predsedu súdu. Rozhodnutie ministra spravodlivosti o odvolaní predsedu súdu bude môcť preskúmať najvyšší súd. 

V “prokurátorskej” časti novely sa upravujú pravidlá výberových konaní prokurátorov a kreovanie výberových komisií. Súčasná personálna situácia na prokuratúre je nepriaznivá a po vyhlásení nálezu ústavného súdu sa ešte viac skomplikovala - doterajšie výberové komisie stratili svoj právny základ.