Vláda má na stole návrh na zákaz ťažby rádioaktívnych látok

Výnimky zo zákazu majú byť možné len vtedy, ak ťažbu v referende schvália obyvatelia miest alebo obcí, v katastri ktorých sa ložiská rádioaktívnych látok nachádzajú. Ťažiarske firmy teda budú musieť po ukončení geologického prieskumu požiadať dotknuté mestá a obce o vypísanie miestneho referenda o ťažbe. Iba v prípade pozitívneho výsledku môžu žiadať od banského úradu povolenie ťažiť.

Ťažba rádioaktívnych látok momentálne najviac rezonuje v prípade uránového ložiska v Jahodnej pri Košiciach. Od roku 2005 tam vykonávala prieskum spoločnosť Ludovika Energy, dcérska firma kanadskej spoločnosti European Uranium Resource. V apríli tohto roka sa ale spoločnosť dohodla na akvizícii tohto projektu s austrálskou spoločnosťou Forte energy. Povolenie na prieskum lokality platí do apríla 2015. V Košiciach a okolitých obciach sa od začiatku prieskumu zdvihla proti projektu vlna nevôle, protestovali ochranárske organizácie aj občianske združenia. Ministerstvo pri návrhu argumentuje posilnením priamej demokracie pri spravovaní samosprávnych záležitostí obyvateľmi miest a obcí. Zároveň má návrh vyriešiť spory o ťažbu uránu, ktoré podľa ministra životného prostredia Petra Žigu traumatizujú slovenskú spoločnosť. Minister navrhuje, aby sa parlament návrhom zaoberal v skrátenom legislatívnom konaní. 

Najčastejšou oblasťou porušovania zákona o štátnom jazyku je nesprístupnenie písomných informácií v tomto jazyku, teda v slovenčine, v nápisoch a oznamoch pre verejnosť na veľkoplošných tabuliach, na budovách alebo na iných nosičoch na verejných priestranstvách. Uvádza sa to v druhej správe o stave používania štátneho jazyka na území Slovenskej republiky, ktorú vláda prerokuje na dnešnej 108. schôdzi. Správu predkladá minister kultúry raz za dva roky. Prvú správu prerokovala vláda ako informatívny materiál 28. novembra 2012. 

Podľa zistení MK sa "inojazyčné texty bez použitia štátneho jazyka najčastejšie vyskytovali na volebných plagátoch v predvolebnej kampani (maďarský jazyk) a v oznamoch o kultúrno-spoločenských podujatiach (maďarský jazyk) organizovaných na národnostne zmiešanom území". Keďže niektoré z podujatí dotoval Úrad vlády SR z dotačného programu na podporu kultúry národnostných menšín, považuje MK SR za "potrebné zakotviť požiadavku rešpektovania zákona o štátnom jazyku medzi podmienky prideľovania finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu a na Úrade vlády SR zaviesť kontrolu jej dodržiavania". Pretrváva problém jednojazyčných, najčastejšie maďarských nápisov na pamätníkoch a pamätných tabuliach, na ktorých chýba text v slovenčine. "Všetky takéto nápisy, ak vznikli po roku 1995, t. j. po prijatí zákona o štátnom jazyku, mali byť doplnené o preklad textu do štátneho jazyka. Novelou zákona z roku 2011 sa termín zosúladenia nápisov na pomníkoch, pamätníkoch a pamätných tabuliach predĺžil do 31. októbra 2011. Napriek tomu viaceré pamätníky a pamätné tabule do dnešného dňa neobsahujú text v štátnom jazyku a dokonca v nedávnom období pribudli ďalšie tabule s jednojazyčným maďarským textom," píše ďalej MK SR v správe. Keďže dodatočná oprava nápisov je oveľa zložitejšia, "nestačí, aby sa štátny dohľad uskutočňoval až po umiestnení takéhoto nápisu, ale je nevyhnutné posúdiť súlad so zákonom ešte pred osadením pamätníka alebo pamätnej tabule". Podľa zákona každá verejná informácia má byť dostupná v štátnom jazyku, pričom zákon umožňuje súbežné zverejnenie informácie v ľubovoľných cudzích jazykoch. 

Ministri sa budú zaoberať aj správou o právach a postavení príslušníkov národnostných menšín za rok 2013.