Vláda do roku 2016 zníži deficit na 1,3 % HDP

 "Dosiahnutie týchto cieľov zastaví nárast podielu verejného dlhu na HDP a umožní jeho postupné znižovanie od roku 2015," konštatuje rezort financií v návrhu Programu stability Slovenskej republiky na roky 2013 až 2016, ktorý spolu s národným programom reforiem poputuje na posúdenie do Bruselu. Momentálne sa materiál nachádza v pripomienkovom konaní.

Dosiahnutie stanovených cieľov si pritom podľa rezortu financií vyžiada ďalšie konsolidačné opatrenia. V roku 2014 budú potrebné v celkovom objeme 1 % HDP, o rok neskôr 1,6 % HDP a v roku 2016 by to malo byť 1,8 % HDP. Časť opatrení je však podľa ministerstva už zahrnutých v návrhu východísk rozpočtu verejnej správy na roky 2014 až 2016. "Ostatné opatrenia budú špecifikované v priebehu prípravy návrhu rozpočtu," konštatuje sa v materiáli. 

Zapracované opatrenia podľa ministerstva financií predstavujú najmä úspory mzdových výdavkov verejnej správy, úspory v dotáciách a vyššie nedaňové príjmy najmä jednorazového charakteru. "Naplnenie rozpočtového cieľa na rok 2014 si nad rámec uvedených opatrení vyžiada ďalšie opatrenia v celkovej výške 0,7 % HDP a dodatočných 0,5 % HDP v roku 2015," uvádza sa v dokumente. Medzi opatrenia, ktoré sú už zahrnuté v rozpočtových východiskách, patria príjmy z predaja núdzových zásob ropy, nárast administratívnych príjmov v prípade verejných vysokých škôl a územnej samosprávy, úspory v mzdách vo verejnej správe, zníženie vybraných dotácií a zmeny v kapitálových výdavkoch obcí. 

Slovensko však musí okrem plnenia cieľa nominálneho deficitu plniť aj znižovanie štrukturálneho deficitu o 0,5 % ročne. Ten je pritom okrem cyklických faktorov očistený aj o jednorazové vplyvy. Plnenie tohto cieľa si tak vyžiada opatrenia trvalého charakteru. Ministerstvo financií zároveň tvrdí, že sa bude snažiť presadzovať opatrenia, ktoré nebudú obmedzovať hospodársky rast. 

"Vzhľadom na makroekonomicky reštriktívny charakter fiškálnej politiky v rokoch 2014 až 2016 bude dôležité prijať opatrenia s čo najmenej negatívnym vplyvom na ekonomický rast a pokračovať v štrukturálnych reformách podporujúcich rast," píše sa v návrhu programu stability. Dôležitým impulzom pre ekonomiku pritom môže podľa neho byť čerpanie prostriedkov z fondov Európskej únie. "Zároveň zvýšenie efektivity výberu daní a efektivity alokácie výdavkov rozpočtu môžu pomôcť zmierniť negatívne vplyvy konsolidácie verejných financií," dodáva rezort financií, ako predkladateľ materiálu. 

Programy stability a konvergenčné programy sú požiadavkou Paktu stability a rastu a predkladajú sa každoročne Európskej komisii a Rade Európskej únie. Ich cieľom je prezentovať vývoj fiškálnej pozície, predpokladaný vývoj ekonomiky a popis opatrení rozpočtovej a hospodárskej politiky na dosiahnutie stanovených cieľov v strednodobom horizonte. Do Bruselu sa predkladajú v rámci tzv. európskeho semestra, ktorého cieľom je lepšia koordinácia rozpočtovej politiky a štrukturálnych politík zohľadňujúc pravidlá Paktu stability a rastu a stratégie Európa 2020.