Vláda dnes schválila viaceré zákony, materská dávka sa zvýši, byrokracie ubudne

Materská aj rodičovský príspevok sa zvýšia

Materská dávka by sa mala od mája budúceho roka zvýšiť zo 70 % na 75 % z hrubej mzdy zamestnankyne, resp. z vymeriavacieho základu samostatne zárobkovo činnej osoby. Táto dávka by mala dosahovať takmer 100 % čistého príjmu, ktorý mala osoba pred odchodom na materskú dovolenku. Materskú dávka sa naposledy zvýšila od začiatku tohto roka, a to zo 65 % na terajších 70 % z hrubej mzdy zamestnanca, resp. z vymeriavacieho základu samostatne zárobkovo činnej osoby. Priemerná mesačná suma materskej dávky má budúci rok podľa rezortu práce a sociálnych vecí predstavovať 518,8 eura, čo je v porovnaní so súčasnosťou nárast o 34,60 eura.

Vláda tiež schválila návrh novely zákona o rodičovskom príspevku. Rodičovský príspevok by sa mal od mája budúceho roka zvýšiť zo súčasných 203,20 eura na 213,20 eura. "Odhaduje sa, že ovplyvnených bude priemerne mesačne 142 250 poberateľov rodičovského príspevku," tvrdí ministerstvo práce a sociálnych vecí. Približne 3,5 tisíca z týchto poberateľov je zároveň poberateľom pomoci v hmotnej núdzi. "Vplyv na poberateľov pomoci v hmotnej núdzi bude neutrálny, nakoľko rodičovský príspevok sa považuje za príjem na účely určenia výšky pomoci v hmotnej núdzi a táto sa o nárast rodičovského príspevku zníži," upozornil rezort práce a sociálnych vecí. Rodičovský príspevok sa naposledy zvyšoval od 1. januára 2014, a to o 3,60 eura.

Platy štátnych a verejných zamestnancov v roku 2017 porastú

Platy zamestnancov v štátnej a verejnej službe sa od začiatku budúceho roka zvýšia o 4 %. Zvýšenie platových taríf zamestnancov pracujúcich v štátnej a verejnej službe vychádza z uzatvorených kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa na rok 2017. Vo verejnej správe sa platové tarify zvýšia približne 153,6 tis. zamestnancom, medzi ktorých však nepatria pedagogickí a odborní zamestnanci a učitelia vysokých škôl. V štátnej správe platové tarify stúpnu približne 38,5 tis. zamestnancom. 

Kolektívne zmluvy na budúci rok podpísali začiatkom decembra tohto roka zástupcovia vlády, predstavitelia Združenia miest a obcí Slovenska a samosprávnych krajov a odborári. Súčasťou ich dohody je tiež to, že o ďalšie 2 % sa v septembri až decembri budúceho roka v štátnej a verejnej službe zvýši mzdová základňa, a to vo forme odmien, či funkčných príplatkov. Signatári kolektívnych zmlúv tiež podpísali začiatkom decembra memorandum, ktorým vláda sľubuje rovnaké zvýšenie platov v štátnej a verejnej službe aj v roku 2018. Samotné kolektívne zmluvy na rok 2017 zachovávajú platné sociálne benefity pre zamestnancov v štátnej a verejnej službe, ako je týždeň dovolenky a jedno odchodné navyše, skrátenie pracovného času o pol hodiny denne, či príspevok zamestnávateľov do tretieho dôchodkového piliera. 

Od začiatku tohto roka išli platy štátnych a verejných zamestnancov nahor takisto o 4 %. V roku 2015 platy v štátnej a verejnej službe stúpli dvakrát, a to o 1,5 % od januára a o 1 % od júla. Od začiatku roka 2014 sa platové tarify štátnych zamestnancov a zamestnancov vo verejnej správe zvýšili o pevnú sumu 16 eur.

Čerpanie eurofondov má byť jednoduchšie a byrokracie menej

Čerpanie európskych peňazí by malo byť jednoduchšie, administratívy podstatne menej a žiadatelia by tak mali ušetriť nemalé peniaze. To očakáva úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu Petra Pellegriniho (Smer-SD) od novely zákona o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov. Po schválení v parlamente má novela nadobudnúť účinnosť 1. mája 2017 okrem dvoch bodov s navrhovanou účinnosťou 1. januára 2018. 

Prvou zmenou podľa úradu vicepremiéra Pellegriniho, ktorý novelu vláde predložil, bude nový, dvojkolový systém posudzovania žiadostí o európske peniaze. Mestá a obce predložia stručne vypracovaný projektový zámer bez toho, aby museli spracovať rozsiahle a drahé podklady. V ňom popíšu cieľ projektu, jeho prínosy pre dané územie a predpokladané oprávnené výdavky. Odborná komisia zámer posúdi a žiadateľovi buď odporučí alebo neodporučí, aby sa projektu ďalej venoval. Následne oznámi žiadateľom, či splnili alebo nesplnili podmienky výzvy. "Žiadatelia, ktorí budú neúspešní v prvom kole, ušetria veľa peňazí pri príprave rozsiahlejšej projektovej dokumentácie, ktorú je potrebné predložiť pri žiadosti o nenávratný finančný príspevok,“ priblížil Pellegrini. 

Druhým z opatrení je možnosť využitia systému tzv. zjednodušeného vykazovania výdavkov. Žiadatelia si budú môcť vykazovať paušálne sumy na nepriame výdavky, napríklad na administratívu projektu, pohonné hmoty, energie či elektronické a mobilné služby, a to v určitých prípadoch až do výšky 40 % z projektu. "Využitím zjednodušeného vykazovania odpadne potreba kontroly tohto druhu výdavkov. Zásadným spôsobom sa tak zníži byrokraticky náročný výkon kontroly, ktorý dlhodobo zaťažoval tak riadiace orgány, ako aj prijímateľov implementujúcich projekty," uviedol Pellegriniho úrad. 

Treťou oblasťou, ktorú upravuje novela zákona, je zavedenie povinnosti pre všetky riadiace orgány zabezpečiť väčšinové zastúpenie partnerov v monitorovacích výboroch. "V každom z monitorovacích výborov budú mať zástupcovia štátnych orgánov povinnú menšinu, čím sa zvýši aspekt transparentnosti a dohľadu nad prácou riadiacich orgánov zo strany partnerov a verejnosti," dodal úrad. 

Navrhované zmeny sú predpokladom riadneho a včasného čerpania finančných prostriedkov z fondov Európskej únie. Vyplývajú aj zo zmenenej alebo úplne novej právnej úpravy obsiahnutej v iných právnych predpisoch prijatých v nedávnom období, ktoré majú priamy vplyv na uplynulé programové obdobie 2007 - 2013, ako aj súčasné programové obdobie 2014 - 2020. Návrh zákona zároveň mení obe právne normy predstavujúce právny základ implementácie štrukturálnych a investičných fondov. Zmeny zároveň vyplývajú aj z vyvíjajúcej sa metodiky finančných tokov, ktorú postupne vydáva Európska komisia pre programové obdobie 2014 - 2020. 

Závlahová voda bude spoplatnená

Využívanie povrchových a podzemných vôd na zavlažovanie poľnohospodárskej pôdy bude od budúceho roku spoplatnené. Nariadenie, ktoré dnes schválila vláda, hovorí, že poplatky budú platiť všetky fyzické osoby a právnické osoby, ktoré podnikajú v poľnohospodárstve a odoberajú vodu na zavlažovanie poľnohospodárskej pôdy v množstve nad 50 000 m3. Sadzba poplatku za odber vody na zavlažovanie predstavuje 0,001 eura za kubický meter. Podľa vodného zákona záhradkárske osady neplatia za odber vody na zavlažovanie a sú vyňaté z povinnosti platiť za odber vody na zavlažovanie.

Spoplatnenie závlahovej vody vyplýva z Partnerskej dohody medzi Slovenskom a Európskou komisiou (EK) z roku 2014, podľa ktorej môže Slovensko v rokoch 2014 až 2020 čerpať 14 miliárd eur z fondov EÚ. Sú tam však podmienky, ktoré musí Slovensko splniť a jednou z nich je, že musí spoplatniť závlahovú vodu. Zavlažovanie totiž považuje EK za záťaž pre životné prostredie. „Túto podmienku muselo Slovensko splniť do konca tohto roka. Inak hrozilo, že nám môžu zastaviť čerpanie fondov na projekty vodnej politiky ako vodovody, kanalizácie, čistiarne odpadových vôd, protipovodňové opatrenia a podobne," povedal nedávno pre agentúru SITA minister životného prostredia László Sólymos a zdôraznil, že dnes prijaté nariadenie prerokovalo ministerstvo životného prostredia so všetkými stranami, ktorých sa spoplatnenie čerpania povrchových a podzemných vôd týka, aby bol čo najmenší dopad na poľnohospodárov. Envirorezort sa podľa neho snažil nájsť také riešenie, ktoré nebude predstavovať záťaž, no zároveň uspokojí EK a Slovensko nepríde o európske fondy.

Zelené obstarávanie sa bude riadiť novým akčným plánom

Vláda dnes prijala Národný akčný plán pre zelené verejné obstarávanie v Slovenskej republike na roky 2016 až 2020. Jeho strategickým cieľom je dosiahnuť 50-percentný podiel zrealizovaných zelených zákaziek orgánmi štátnej správy z celkového objemu nimi uzatvorených zmlúv pre vybrané skupiny produktov. Uplatňovanie zeleného verejného obstarávania je v EÚ dobrovoľné, čo znamená, že jednotlivé členské štáty a verejné inštitúcie si môžu samy zvoliť úroveň implementácie tohto nástroja. Akčný plán sa vzťahuje na vybrané skupiny produktov, ktoré boli Európskou komisiou označené ako prioritné z hľadiska pôsobnosti na environmentálne zlepšenie, verejné výdavky, možný dosah na dodávateľov, vytvorenie príkladov pre súkromných spotrebiteľov a spoločnosť, či trhovú dostupnosť a hospodárnosť. 

Pre účely akčného plánu sa za prioritné skupiny produktov považuje kopírovací a grafický papier, kancelárske IT zariadenia, zobrazovacie zariadenia ako tlačiarne alebo kopírovacie zariadenia, čistiace prostriedky a upratovacie služby, potraviny a stravovacie služby, vozidlá a dopravné služby, nábytok, textil a elektrina. Patria sem aj administratívne budovy a ich projektovanie, výstavba a riadenie, projektovanie, výstavba a údržba ciest a pouličné osvetlenie.

Cieľom akčného plánu je stanoviť smerovanie zeleného verejného obstarávania v podmienkach Slovenska nastavením opatrení a aktivít, ktoré budú napĺňať ciele pre oblasť zeleného verejného obstarávania. Súčasťou akčného plánu je taktiež jednoznačne zadefinovať pojem „zelená“ zákazka. V roku 2017 Ministerstvo životného prostredia SR uskutoční analýzu trhu, ktorá bude zameraná na získanie komplexného prehľadu o reálnej ponuke tovarov, služieb a prác, ktoré spĺňajú podmienky „zelenej“ zákazky v SR, ako aj na vytvorenie databázy aktérov tomto trhu. Na základe výsledkov bude od roku 2018 zavedené povinné uplatňovanie konkrétnych environmentálnych charakteristík pre vybrané produkty, a to kopírovací a grafický papier, kancelárske IT zariadenia a vozidlá a dopravné služby.